Jedna z vecí, ktorá ma úprimne šokovala, keď som v roku 1997 prišiel do Veľkej Británie bol fakt, že tam nie sú žiadne lesy. Kde nič tu nič. Pritom v časoch Robina Hooda pokrývalo takmer celé územie Anglicka to, čomu dnes hovoríme prales. Kam sa podel? No predsa do tovární. Takzvanú priemyselnú revolúciu bolo predsa potrebné niečím poháňať. Čo tam po lesoch - hlavne že máme paru! A prachy.
Rovnako samozrejme konala aj dcérska spoločnosť britského impéria za veľkou mlákou - prvých britských osadníkov privítal raj na zemi - celý ten kontinent bol pokrytý neporušenou prírodou. Na savanách sa pásli milióny kusov bizónov a divokých koní. Panenské rieky boli plné rýb... Dnes vraj z divokého lesa, ktorý tam našli prví britskí osadníci zostávajú tri percentá jeho pôvodnej rozlohy. Vraj primitívni pôvodní obyvatelia tohto kontinentu evidentne vždy chápali to, čo niektoré biele tváre začínajú tušiť až dnes.
Mnoho ľudí je presvedčených, že za túto spúšť mohli Angličania. Pravda je však taká, že drvivá väčšina britského obyvateľstva s tým nemala nič spoločného. Na masy britskej chudoby dopadla železná ruka industrializácie snáď rovnako tvrdo ako na domorodé indiánske kmene - z farmárov sa stali robotníci namačkaní v nepredstaviteľných podmienkach brlohov novovytvorených veľkomiest. Pravda je taká, že z drancovania prírodných aj ľudských zdrojov profitovala len hŕstka šialencov. A na tom sa nič nezmenilo do dnešných dní.
Dnes sa vlastníci megakorporácií snažia o to isté. Ovládať, ovládať a zase len ovládať. A najväčšiu kontrolu nad populáciou získa samozrejme ten, komu sa podarí ovládnuť produkciu jedla. Bez auta a televízie sa človek obíde. Dokonca aj bez vakcín. Ale bez jedla? Ako správne a už dávno povedal Henry Kissinger:
Samozrejme, že globalistické organizácie a majitelia dnešných korporácií sa zaštiťujú tými najušľachtilejšími cieľmi. Vraj chcú pomáhať. Lenže to isté hovorili aj ich predchodcovia. Cesta do pekla predsa býva vydláždená dobrými úmyslami. Našťastie existujú ľudia, ktorí týmto šialencom vidia do karát. Jedným z nich je bezpochyby indická aktivistka Vandana Shiva. V tomto krátkom rozhovore jasne vysvetľuje, že korporácie v skutočnosti aktívne vytvárajú hlad - aby mohli následne "pomáhať".
Jedným z najväčších zloduchov dnešných dní je ten dobrý pán Gates. A jednou z krajín, na ktorú sa obzvlášť zameral, je India. Vandana Shiva vysvetľuje, že jeho aktivity sú pravým opakom toho, čo nám o tom hovoria korporátne médiá. Chcete vedieť viac? Pozrite si jej rozhovor pre France 24.
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies