Angličtinu chce ovládať takmer každý. A z dobrých dôvodov.
A takmer nikto sa ju nechce učiť. Tiež z dobrých dôvodov.
Výučba angličtiny dnes prestáva fungovať.
Ak aj v minulosti fungovalo zopár funkčných kurzov, dnes už na ne ľudia nemajú čas a odhodlanie.
Čas niekdajších aktivít si zobral internet.
Zvykli sme si naň. Krok späť je takmer nemysliteľný…
Výskum v oblasti osvojovania jazykov už dávno a opakovane dokázal, že ku kvalitnému a efektívnemu osvojeniu cudzieho jazyka úplne stačí prijímať ho v kontexte.
Analýza a rozmýšľanie o jazyku sú v skutočnosti prekážkou jeho efektívneho osvojenia.
Nejde len o to, ako si jazyk osvojuje malé dieťa, ale hlavne o to, ako to malé dieťa nerobí - neučí sa ani gramatiku, ani “slovíčka” - iba jazyk zaujate počúva a prijíma.
A tak je tu dobrá správa.
Internet, pri ktorom sedíme už dnes a denne, predsa poskytuje takmer nekonečné možnosti na zaujaté prijímanie angličtiny.
Mnohí si už angličtinu týmto spôsobom osvojili. Ani nevedeli ako.
Ale my vieme - pre potreby ďalších sme tomu dali hlavu a pätu.
The Golden Triangle of Language Acquisition je výsledkom dlhodobého výskumu v oblasti psychológie a výučby jazykov. My sme k tomu pridali skúsenosti z viac ako 30.000 hodín výučby angličtiny.
Odvetvie výučby angličtiny rozpráva o metódach, knihách, školách, kurzoch, "zázračných" aplikáciách… To im vyhovuje, lebo to predávajú. Zamlčujú však to najdôležitejšie - nepohodlný fakt, že tým najdôležitejším v tom celom procese si ty. Ani najlepšie auto na svete sa nikam nedostane, ak jeho šofér nevie šoférovať. Ani tá najlepšia loď sa nikam nedostane, ak jej kapitán nevie kam má ísť.
The Golden Triangle of Language Acquisition preto hovorí len o tom, na čom skutočne záleží. Splnenie troch podmienok jeho fungovania spoľahlivo vedie k efektívnemu a okamžitému osvojovaniu angličtiny.
Ako hovorieval geniálny filmový režisér Stanley Kubrick:
“Either you care, or you don't.” Buď ti na tom záleží, alebo nie.
Čo sa na prvý pohľad môže zdať triviálne.
A predsa je to niečo, čo vo väčšine prípadov
oddeľuje tých, čo uspejú, od tých čo nie.
Dlhé roky sme si lámali hlavu nad tým, ako to, že existujú ľudia s úžasným talentom na jazyky, ktorí si cudzí jazyk nikdy neosvojili a zároveň ľudia, ktorí do vienka žiadny extra talent nedostali, a predsa uspeli. A odpoveď znie, že tí druhí to chceli. Veľmi to chceli.
Alex Ferguson - snáď najslávnejší tréner futbalovej histórie hovorí, že tie najväčšie hviezdy, ktoré kedy trénoval, boli práve a presne tí, čo po spoločnom tréningu ešte zostávali na ihrisku najdlhšie. A jeho vysvetlenie je jednoduché - to sú tí, čo najviac chcú vyhrať. To sú tí, ktorým na tom najviac záleží.
A to je prvá a najdôležitejšia vec, ktorú si musíš rozhodnúť. To nikto nerozhodne za teba. Či ti na tom záleží.
Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Takže, ak si chceš osvojiť novú reč, musíš sa najskôr rozhodnúť, či chceš byť novým človekom. Chceš byť človekom, ktorý ovláda reč, ktorú ten starý človek neovládal? Alebo chceš radšej zostať tým, kým si bol?
Tento nový človek, ktorým sa možno rozhodneš stať, hovorí anglicky. A robí chyby. Lebo je to človek. Ľudia robia chyby. Mýliť sa je ľudské. Ale tento človek si z toho nič nerobí. Ani sa nesilí do toho, aby rozprával, keď sa necíti pohodlne. Tento človek si to hlavne užíva - takmer každý deň pozerá videá, číta veci v angličtine na témy, ktoré ho zaujímajú a tým jazykom sa príliš nezaoberá - necháva sa unášať obsahom.
Chceš byť týmto novým človekom? To si musíš rozhodnúť.
“Compare yourself to who you were yesterday,
not to who someone else is today.”
Za dlhé roky praxe výučby angličtiny sme si uvedomili, že ľudia k osvojovaniu angličtiny pristupujú len s dvomi presvedčeniami:
#1: Dám to! Problémy, ktoré prídu, prekonám. A #2: Aj tak mi to nepôjde. A nielen naša prax jednoznačne dokazuje, že obidve tieto predpovede sa naplnia.
“Pessimistic prophecies are self-fulfilling.”
Ak aj ty patríš k tým, ktorí trpia na znevažovanie svojich kvalít, vedz, že na to nie je žiadny dobrý dôvod. Presvedčenie, že na to nemáš, si nachytal v nezmyselných kurzoch, ktoré sú dnes minulosťou. To, že si sa nikam nedostal autom, ktoré neštartuje neznamená, že si zlý šofér! Už dnes môžeš nastúpiť do nového auta, ktoré funguje a v pohodlí ťa môže viezť, kam sa rozhodneš.
Ak chceš uspieť v osvojovaní angličtiny, musíš sa najprv rozhodnúť, či si pripravený prijať zodpovednosť za svoj vlastný osud. Áno - môžeš sa aj rozhodnúť zo svojich zlyhaní a problémov obviňovať druhých. Rodičov, partnerov, kamarátov, kolegov… Alebo spoločnosť, krajinu, či osud. A zrejme aj v mnohom budeš mať pravdu. Lenže to ti nijako nepomôže.
Ak si vložil zodpovednosť za dosahovanie svojich cieľov do rúk iných, ty si ju stratil. Naopak - ak sa rozhodneš vziať veci do vlastných rúk - získaš tým kontrolu nad situáciou a svojím životom.
“I'm trying to explain to people
why it's necessary to live an upstanding and noble
and moral and truthful and responsible life
and why there's hell to pay if you don't do so.”
Je tak jednoduché a príjemné zaplatiť si učiteľa, kouča, mentora a odovzdať mu kľúče od svojich cieľov. Cena je však vysoká. Lebo surová pravda je taká, že nikto ťa to nenaučí. Niečo také neexistuje. Lievik stále nie je vynájdený.
Za dlhé roky strávených výučbou angličtiny sme ani raz nestretli nikoho, kto by stroskotal na tom, že nemal dobrú pamäť. Niečo také neexistuje. Každý kto si osvojil slovenčinu má viac než dostatočnú pamäť na to, aby si na dobrej úrovni osvojil aj angličtinu.
Dôvodom väčšiny ľudí, ktorí v osvojovaní angličtiny stroskotali, je nevyriešený život. Nevyriešené priority, ciele, ambície. Nevyriešené vzťahy, závislosti, financie. To vám v žiadnej škole nepovedia, pretože chcú vaše peniaze.
Pravda je však taká, že angličtinu si osvoja hlavne tí, ktorí majú vyriešené, čo vlastne chcú a idú si za tým. Tí, ktorí majú jasno v tom, čomu sa dnes budú venovať a skutočne a s úsmevom to urobia.
“What would your life be like
if you made use of all the potential
that you were offered?”
Po viac ako 99% času histórie nášho druhu sme žili ako lovci zberači. Tak ako všetky tradičné komunity stále žijúce týmto spôsobom života, aj my sme mali svoje rituály. V ktorých sme videli, ako to staré umiera a nové sa rodí. A to je to, čo si potrebuješ rozhodnúť.
Si pripravený pochovať toho, kým si bol? A prijať sa ako nového človeka? Človeka, ktorý berie rozhodnutia nad svojím osudom do vlastných rúk? Tak nech žije kráľ!
Ten kto prijal toto rozhodnutie časom zistí, že tá angličtina mu pomohla v mnohých oblastiach. Zistí, že v tom, čomu sa v tej angličtine venoval, zrazu vie viac, než si dokázal predstaviť. Zistí, že sa stal oveľa rozhľadenejším.
Najdôležitejšie zo všetkého však je zistenie, že sa stal novým človekom - kompetentnejším a sebavedomejším než si dokázal predstaviť. A zistenie, že keď sa niečomu zmysluplne venuje, tak to aj prináša výsledky, je na nezaplatenie.
Taký človek zistí, že transformáciu, ktorá prebehla vďaka angličtine, môže vložiť do čohokoľvek a už vie aj to, že uspeje. Lebo vďaka jazyku už spoznal recept na to, ako sa stať nezastaviteľným.
Podstatné meno input sa skladá vlastne z dvoch slov, ktoré keď rozoberieme a otočíme, vznikne nám pôvodné sloveso to put in - doslova v-ložiť. Input je teda v-klad. Niečo teda potrebujeme klásť. Táto časť je o tom, čo, prečo, ako a kam.
Najprv si položme zásadnú otázku:
Čo je vlastne naším cieľom?
Aký stav v osvojení angličtiny chceme dosiahnuť?
Keď pozeráme film v češtine - prekladáme si to? Zaiste nie. Češtinu totiž ovládame na podvedomej úrovni - rozumieme aj bez toho, aby sme nad tým rozmýšľali.
Reč plynie a my automaticky rozumieme. Žiadne rozmýšľanie, žiadne prekladanie - len čisté a okamžité porozumenie. Toto je stav, aký chceme dosiahnuť. Otázkou je ako.
Zostaňme ešte chvíľu pri tej češtine a pozrime sa na to, ako sme sa k jej dokonalému pasívnemu ovládnutiu rozhodne nedostali. Učením. Alebo vy poznáte Slováka, ktorý by sa niekedy učil českú gramatiku, či české “slovíčka”? Poznáte niekoho, kto by ju driloval, robil cvičenia? Ja nie. A práve to je dôvod, prečo jej všetci tak dobre rozumieme.
Niekto by mohol namietať, že je tomu tak, lebo čeština je slovenčine veľmi podobná. Lenže to je aj poľština. Aj srbština, chorvátčina, rusínčina, ukrajinčina, ruština, bieloruština, či bulharčina. Nie - toto nie je ten pravý dôvod. Výskum v oblasti osvojovania jazykov hovorí jasnou rečou.
Dr. Stephen Krashen - najväčšia vedecká autorita na výučbu cudzích jazykov už takmer 50 rokov hovorí o tom, že všetko, čo človek potrebuje k tomu, aby si efektívne osvojil cudziu reč, je Comprehensible Input. Zrozumiteľný v-klad.
Naša skúsenosť s češtinou to plne potvrdzuje - odmalička sme sledovali televízne programy v češtine a dnes jej všetci dokonale rozumieme. S akýmkoľvek iným jazykom by sme to robili, dnes by sme ho ovládali.
Dr. James Marvin Brown nadviazal na prácu Dr. Krashena a v praxi jasne dokázal, že vekom nestrácame schopnosť osvojiť si cudzí jazyk efektívne a na plynulej úrovni. Dokonca ani tak ťažký jazyk, akým je thajčina!
Dr. Brown prišiel na to, že problémom nie je vek, ale to, čo s ním prichádza - analytické myslenie. Tí, čo si jazyk osvojovali spôsobom, akým to robia deti - bez vnímania samotného jazyka - dosiahli rovnako skvelé výsledky ako deti.
Naopak tí, čo začali jazyk vedome analyzovať, v ňom plynulosť nikdy nedosiahli. Pretože medzi seba a vec, ktorú chceli povedať, postavili jazyk a nutnosť nad ním rozmýšľať. A tieto dve veci - niečo sa snažiť povedať a pritom rozmýšľať nad jazykom, ktorým to chcem povedať, je takmer nemožné synchronizovať.
Výskum v oblasti osvojovania jazykov v praxi jasne dokázal, že postupy dodnes a stále praktizované odvetvím výučby cudzích jazykov nie sú pomôckou, ale naopak priamou prekážkou efektívneho osvojovania jazykov.
Dôkazy o tom, že je to tak, dnes prichádzajú zo všetkých strán. Všadeprítomný internet a všadeprítomná angličtina spôsobili, že dnes už existuje mnoho mladých ľudí, ktorí ovládli angličtinu tak ako češtinu - prostým sledovaním videí, filmov, či hraním videohier. Vôbec ju neriešili a tak si ju efektívne osvojili.
V škole splnili, čo od nich úradnícky systém vyžadoval, ale tam sa to nenaučili - tam sa im to iba akoby všemožne snažili znechutiť. Ale tí, čo sa nedali a v ostatnom svojom čase sa tou angličtinou kŕmili, tí ju dnes ovládajú na podvedomej - plynulej úrovni.
Poďme sa spolu pozrieť na to, ako presne sa to týmto ľuďom podarilo, aké podmienky je nutné splniť k tomu, aby to fungovalo aj vám.
Ako sme sa už dozvedeli od Dr. Krashena, ten vstup musí byť zrozumiteľný. To však rozhodne neznamená, že máte všetko rozumieť na 100%.
Čo to však znamená? Rozhodne to neznamená, že máte všetko rozumieť na 100%. Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú si potrebujete osvojiť, je nerobiť paniku v momente, keď niečomu nerozumiete.
Viete si predstaviť, že by za vami pribehlo dieťa a povedalo vám, že nezachytilo nejaké slovíčko, alebo by sa pýtalo, čo to cudzie slovíčko znamená? Že je to absurdné? No vidíte!
Potrebujete sa prestať zameriavať na jazyk a svoju pozornosť presunúť na obsah toho, čo v tom jazyku sledujete. Je to text? Tak je tam aj nejaký kon-text. Nejaký vývoj, nejaké plynutie…
Je to video? Tak je tam navyše nejaký obraz, pohyb, výrazy tváre, gestikulácia, tón hlasu, hudba - mnoho vecí, s ktorými sa potrebujete naučiť s-plynúť. Tak ako dieťa, čo sleduje rozprávku v cudzom jazyku.
V posledných rokoch posunul Dr. Krashen svoju teóriu ešte ďalej - hovorí, že ten input by mal byť compelling. Čiže taký zaujímavý až vzrušujúci, že tomu proste musíš venovať svoju pozornosť.
“Compelling means that the input is so interesting
you forget that it is in another language.
It means you are in a state of "flow".”
Čiže ide o to, či sa v tom dokážete stratiť - zabudnúť na ten jazyk - úplne splynúť s dejom. Toto je najlepší kľúč na osvojenie cudzieho jazyka aký máme.
V zásade môžeme povedať, že čím častejšie sa budete angličtinou kŕmiť, tým efektívnejšie, rýchlejšie a kvalitnejšie si ju budete osvojovať. Dôvody sú na to minimálne dva. Jeden genetický a jeden psychologický.
Genetický dôvod popisuje Curve of Forgetting - tzv. Krivka zabúdania, ktorá popisuje, ako sa náš mozog v čase zbavuje prebytočných informácii. A faktom je, že do 24 hodín vám z toho, čo teraz čítate, zostane v pamäti približne medzi 50-20%.
Podľa toho, ako pozorne ste to vnímali. Čiže z toho, čo bola nuda nám zostane možno 20%. A z toho, s čím sme splynuli nám možno zostane až 50%.
Psychologickým dôvodom prečo je potrebné venovať sa tomu často je fakt, že čím častejšie sa k tomu dostávam, tým vyššia je pravdepodobnosť, že to urobím aj zajtra. Tak sa tvorí zvyk. A zvyk je predsa železná košeľa. V tomto prípade užitočná.
Navyše ten, kto sa do niečoho zažral, ten si k tomu chce sadnúť znova a znova. A čím častejšie sa mu to darí, tým viac je do toho zažratý, lebo tým lepšie mu to ide. A čím lepšie mu to ide, tým viac je do toho zažratý. Tak vyzerá nefalšovaná a fungujúca motivácia.
S vytrvalosťou je to veľmi jednoduché:
Môžete sa dennodenne kŕmiť pre vás tou najvhodnejšou angličtinou - ak v tom nevytrváte, do cieľa sa nikdy nedostanete.
Dr. Martin Seligman je dnes mnohými považovaný za najvýznamnejšieho psychológa našej doby. Býva označovaný za otca tzv. Pozitívnej psychológie a viac si o ňom povieme v časti o blahodárnom vplyve pozitívnych emócií.
“Success requires persistence,
the ability to not give up in the face of failure.”
Dr. Seligman hovorí, že to, o čo by sme sa mali v živote usilovať, je budovanie životnej pohody. Jedným z piatich prvkov, ktoré ju utvárajú je podľa Seligmana úspešný výkon. A jeho rozsiahly výskum hovorí, že najdôležitejším elementom úspešného výkonu, je práve vytrvalosť.
Cudzí jazyk si neosvojíte za pár dní, týždňov, ani mesiacov. Bude vám to trvať roky. A do cieľa sa dostane len ten, kto vytrvá. Kto nevytrvá, do cieľa sa nedostane. Je to možno triviálne zistenie, ale napriek tomu naň prekvapivé množstvo ľudí zabúda.
„Losers are winners who quit.“
Snáď nikto to v jednej vete nevyjadril lepšie ako Cus D'Amato - človek, ktorý z mladistvého delikventa žijúceho vo veľmi biednych pomeroch menom Mike Tyson, urobil historicky najmladšieho majstra sveta v ťažkej váhe a jednu z najväčších ikon športovej histórie.
Tyson nemal otca a jeho matka umrela, keď mal 16. D'Amato sa ho ujal. Je to nesmierne dojímavý, ale najmä veľmi poučný príbeh. Hovorí o mladíkovi, ktorý mal obrovský talent, ale ktorý by sa napriek tomu zrejme nikdy nestal tým, kým sa mal stať.
D'Amato našťastie vedel, čo Mike potrebuje - dal mu nielen rodinu, zázemie, víziu, smer a pozornosť, ktorú nikdy predtým od nikoho nedostal. D'Amato mu ukázal aj ako na to - každodenným poctivým tréningom. Deň za dňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom.
D'Amato sa Mikovho titulu nedožil. Ale dnes celý svet vie, ako to dopadlo. Pretože vytrval.
„To see a man beaten not by a better opponent,
but by himself is a tragedy.”
A tak je to v každom športe a vlastne v každom druhu ľudského snaženia. To, čo vidíme na obrazovkách, je len tá najjagavejšia špička ľadovca - virtuóz v jeho vrcholnom momente, kedy jeho talent nadchýna celý svet.
Čo nevidíme je, ako sa tam dostal. Ako ten talent, ktorý mu bol daný, rozvinul. Tie roky snaženia než sa stal slávnym. Tyson, Maradona, Gretzky, Federer a každý klavírny a akýkoľvek iný virtuóz ľudského druhu majú jedno spoločné - zápal, snahu - a obrovskú výdrž.
Pozitívne emócie nie sú žiadnym luxusom.
Sú absolútnou nevyhnutnosťou.
Jesť budeme aj jedlo, ktoré nám nechutí.
Hlad je predsa najlepší kuchár.
Ale angličtinu? Ee!
Ak vás svojovanie angličtiny bude baviť, bude vám aj fungovať. A v opačnom prípade fungovať nebude. Môžete si dať aj novoročné predsavzatie, či dokonca kúpiť drahý kurz - ak vás to nebude baviť, nikdy to nebude skutočne fungovať.
"When you sit with a nice girl for two hours
you think it's only a minute.
But when you sit on a hot stove for a minute
you think it's two hours.
That's relativity."
Pozitívne emócie sú kľúčom k vytrvalosti a tá je kľúčom k úspechu. Ak vás to, čo v angličtine sledujete nebaví, nebude to fungovať. Je toho však viac. O Dr. Seligmanovi už bola reč a to práve z dôvodu, že pozitívne emócie musia prestupovať všetkým - aj to rozhodnutie vás musí baviť, aj ten Input vás musí baviť - inak to nebude fungovať.
Dr. Seligman bol dlhé roky presvedčeným protagonistom klasickej psychológie - snažil sa ľuďom uľaviť od depresií, uzkostí a neuróz. Keď v tom však uspel, všimol si, že títo ľudia sa nestali šťastnými, iba prázdnymi.
“Curing the negatives does not produce the positives.”
A tak to celé otočil - namiesto zmierňovania nešťastia, začal sa zaoberať tým, ako byť šťastným. Tak sa zrodila Positive Psychology - veda o tom, ako naplniť svoj potenciál a žiť spokojný život. Ja si teraz jeho teóriu požičiam a vložím do nej tú angličtinu.
Podľa Seligmana je najvyššou hodnotou, o ktorú sa máme usilovať osobná pohoda. Ktorú podľa Seligmana utvára kombinácia piatich prvkov.
Pozitívne emócie - potrebujete, aby vás to, čo v tej angličtine sledujete, bavilo.
Zaujatie činnosťou - potrebujete zabudnúť na to, že je to v angličtine. Potrebujete zabudnúť na seba aj na čas. Úplne s tým splynúť.
Pozitívne vzťahy - potrebujete cítiť podporu svojich blízkych.
Zmysluplnosť - potrebujete vedieť, že to, čo robíte, má zmysel.
Úspešný výkon - potrebujete vidieť, že vám to ide a že sa posúvate.
Nemusíte pritom vrchovate naplniť všetkých päť prvkov.
Napríklad - kto hrá videohry a nerobí to za peniaze, asi bude mať problém s naplnením podmienky č.4. Ale ak bude pri hre zažívať pozitívne emócie, bude pohltený činnosťou, nebude zanedbávať svojich blízkych a v hre bude úspešný - bude veľmi pravdepodobne úspešný aj v tej angličtine. Tie prípady sa množia.
A ak sa zaujímate povedzme o produkovanie zdravých potravín vo vlastnej záhrade, máte možnosť vrchovate naplniť všetkých päť podmienok: Na YouTube nájdete stovky kanálov venujúcim sa tejto téme. Ďalšie nájdete na rôznych webstránkach a blogoch.
Budete zažívať pozitívne emócie pri sledovaní videí, pri samotnej produkcii potravín aj pri ich konzumácii, či zdieľaní. O to väčšia bude vaša tendencia úplne zabudnúť na angličtinu a o to lepšie si ju budete osvojovať.
“If you are going joyously
you cannot go wrong”.
O to pozitívnejšie budú vaše vzťahy a o to lepší bude váš výkon - aj v tej angličtine, aj v tej produkcii potravín. O tom je učenie pozitívnej psychológie. Dáva nám nástroje na rozkvitnutie nášho potenciálu. A angličtina toho môže byť súčasťou.
Veľmi moderným sa dnes stalo slovné spojenie “opustiť svoju komfortnú zónu”. Čo v podstate znamená, že sa máme premáhať - makať tak tvrdo ako sa len dá. To však v angličtine nebude fungovať. Naopak - je potrebné pestovať si svoju pohodu.
Premáhať sa je zakázané. Pretože hrať sa na hrdinu proste nefunguje! Hitmi posledných rokov vo fyzickom tréningu je trénovať ľahšie a kratšie. Nové prístupy ukazujú, že ak je 80% tréningov vedených len v záťaži na 80% maxima, výsledky sú lepšie ako pri snahe trénovať stále naplno. A tak je to aj v angličtine.
Neopúšťajte silou mocou svoju komfortnú zónu! Naopak - hrajte sa a užívajte si to, že ste v nej! Samozrejme, že ju občas môžete aj opustiť a v angličtine sa venovať niečomu naozaj ťažkému, či stráviť s ňou hodiny a hodiny. Ale nevyžadujte to od seba každý deň! Pretože to vám dlho nevydrží. A ako už vieme - výdrž je kľúčová.
Ak vyplytváte všetku svoju motiváciu na dnešok, nezostane vám žiadna na zajtra. Kľúčom je predsa frekvencia a vytrvalosť - nie premáhanie. Potvrdilo sa to aj vo fyzickom tréningu - každý deň a s úsmevom je v konečnom dôsledku viac ako párkrát do týždňa so zaťatými zubami.
Vďaka počítačom a internetu sme dnes všetci viac, či menej závislí na droge zvanej dopamín. Tú produkuje náš mozog, najmä keď sa venujeme niečomu, čo je akoby za odmenu - pozeraniu videí, televízie, internetu, Instagramu a pod.
To je jeden z dôvodov prečo dnes už nečítame toľko kníh - lebo v porovnaní so signálmi aké dostáva náš mozog pri sledovaní pohyblivých obrázkov, sociálnych médií a pod. je to pre náš mozog zrazu nuda.
Preto už dnes nie je možný návrat k starým spôsobom výuky angličtiny. Dnes už je málokto schopný každý deň sa sústredene venovať knihám. Dobrou správou však je, že to ani nie je nutné - svojej dávky dopamínu sa vôbec nemusíte vzdať.
Naopak - je potrebné využiť, že tá doba nám síce niečo zobrala, ale zároveň niečo prináša. Prečo by ste sa mali v angličtine venovať aktivitám, ktoré vás nebavia? Ak vás nebavia, aj tak v nich nevytrváte. Prečo by ste nemali plávať s prúdom a neosvojovali si angličtinu pri aktivitách, ktoré robíte s radosťou už dnes a denne?
“Grass doesn’t try to grow, it just grows.
Fish don’t try to swim, they just swim.
Flowers don’t try to bloom, they bloom.
Birds don’t try to fly, they fly.
This is their intrinsic nature.”
Chcete hrať videohry? Tak ich veselo hrajte! Len si ich prepnite do angličtiny. Radi pozeráte filmy či seriály? Vyberte si také, čo sú v angličtine a ďalej ich sledujte. Najprv s titulkami, potom s anglickými a nakoniec bez nich. Ak stále patríte medzi ľudí, ktorí radi čítajú knihy, veselo ich čítajte. Len v angličtine.
Zaujímajú vás informácie na akúkoľvek tému? Stavím sa, že na YouTube je o tom video. A určite nie jedno. Ich počet v angličtine je naozaj obrovský. Stačí si vybrať a stlačiť gombík. Prečo by ste si to akokoľvek sťažovali? Všetko to dokázateľne funguje. Stačí to už len zapnúť a sledovať.
“We need to give people concrete reasons
to feel good about themselves.”
Takto vyriešite aj pocity márnosti, či občasného sebaobviňovania nad zle stráveným časom. Budete mať zo seba lepší pocit. A ten je predsa taký dôležitý! A ak vám tento pocit dodá čítanie knihy - prečo by ste sa tomu nevenovali? Ich výber v angličtine je oveľa väčší ako v slovenčine či češtine.
Dnešné školstvo sa snaží o to, aby boli všetci vo všetkom priemerní. Nejde ti matematika? Mal by si v nej pridať! Ale prečo?! Prečo by tento človek nemohol byť v matematike podpriemerný? Prečo by nemal svoj čas venovať radšej niečomu, v čom vyniká?
“The good life is using your signature strengths every day
to produce authentic happiness and abundant gratification.”
Výskum Dr. Seligmana jasne dokázal, že vedomé využívanie našich silných stránok, čiže nasledovanie toho, čo nám ide, má dramaticky lepší dopad na naše prospievanie, ako snaha byť aspoň priemerný v tom, čo nám prirodzene nejde.
Pozitívne emócie a budovanie osobnej pohody naozaj hrajú kľúčovú úlohu a ich ignorovanie sa naozaj nevypláca.