Articles

Toto je ten dôvod, prečo v teleshopingu vidíme toľko reklamy a zázračných strojčekov na kocky na bruchu – lebo stále existuje významná skupina konzumentov túžiacich veriť, že je to predsa len nejako inak – že predsalen nie je potrebné meniť stravu, že nemusia meniť svoj pohyb a životný štýl a jediné čo stačí urobiť, je 5 minút denne cvičiť na zázračnom strojčeku. Čo je samozrejme holý nezmysel. Niežeby to nemalo žiadny efekt – v tom to práve je – keby to nemalo žiadny efekt, ľudia by tie strojčeky reklamovali, predajcovia by prestali profitovať a následne ten výrobok stiahli z predaja. Nejaký efekt to samozrejme má. Problém je v tom, že len o málo väčší než minimálny.

Ale už nejaký čas sa oprávnene pýtate, čo má toto všetko spoločné s angličtinou. Je to to isté. Tak ako kocky na bruchu ani ovládnuť cudzí jazyk nejde za pár mesiacov. Nestačí si to dve hodiny do týždňa odsedieť na nefungujúcej hodine. A dokonca ani na fungujúcej. Aj tu totiž opäť platí staré známe – koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Alebo opačne – ak sa chceš naučiť novú reč, budeš sa musieť stať novým človekom. Budeš musieť do svojho života prijať tento nový element.

Niekde som čítal Dalajlámov výrok o tom, že úspech by človek mal merať tým, čoho sa preň musel vzdať. Ale je vlastne jedno, kto to povedal - dôležité je, že je to naozaj tak. Kto chce dosiahnuť úspech v osvojovaní si cudzieho jazyka, bude sa musieť niečoho vzdať. Rozhodnutím osvojiť si cudzí jazyk totiž človek do svojho života prijíma činnosť, ktorej bude každý týždeň venovať nemálo času. Ak chce byť úspešný a vie, ako to funguje. A to je práve ten dôvod, prečo tak mnoho ľudí túto nepríjemnú pravdu nedokáže prijať. A to je ten dôvod a priestor pre rôznych re-klamných mágov, ktorí ľudí veľmi radi presvedčia o tom, že všetko je úplne inak, že už je predsa na svete ten tajuplný zázračný strojček na učenie angličtiny či tá tajuplná zázračná metóda, software a pod., za pomoci ktorého sa to naučíte aj bez toho, aby ste potrebovali čokoľvek meniť na svojom prístupe, bez toho aby ste zmenili svoje postoje a reorganizovali svoj čas. Smutným faktom je, že medzi ľuďmi, ktorí prepadnú tej sladkej ilúzii je aj mnoho takých, ktorí by si inak angličtinu skutočne osvojili. Lenže.

Položme si otázku, čo je v očiach ľudí, ktorí prepadli presvedčeniu o funkčnosti “zázračných” metód ich alternatívou? A sme pri jadre problému. V súčasnej ponuke jazykového vzdelávania je alternatívou „zázračných“ metód štátny akoževzdelávací systém a z neho vyrastajúci sektor súkromných jazykových škôl, ktorých kvalita väčšinou nie je oveľa vyššia než zdrvujúce výsledky toho štátom posväteného nezmyslu. Preto je tu toľko nešťastných ľudí, ktorí by sa veľmi radi naučili anglicky, ale po viacerých pokusoch v nefunkčných štátnych a súkromných školách sú zo svojich výsledkov zúfalí. A to je ten moment, kedy sú zrazu ochotní uveriť, že jediné, čo im môže pomôcť, sú ony „zázračné“ metódy.

Branislav Boba

Pre Indov je učiteľ Acharya – ten čo vie. Ten, čo učí osobným príkladom. Toto slovo má mnoho významov a rozdielnych zosobnení, čo ich však spája je pre Európana až ťažko pochopiteľná vážnosť a rešpekt, akú títo ľudia v Indickej spoločnosti požívajú… Nie som žiadny veľký odborník na Európsku históriu, ale domnievam sa, že ani na tomto území tomu v minulosti nebolo inak. Som presvedčený, že aj tu bol učiteľ človek s veľmi vysokým spoločenským postavením…

Tento status však vychádzal, tak ako je tomu v Indii dodnes, z hodnoty, ktorú tento človek pre spoločnosť predstavuje. V našej krajine sa však z toho, kto vie a učí osobným príkladom, stáva najskôr držiteľ formálneho osvedčenia o spôsobilosti vykonávať prácu v štátnej inštitúcii a následne ten, čo chodením do práce takmer strojovo napĺňa svoje byrokratické povinnosti… Všeobecný prepad jeho spoločenského postavenia je nutným dôsledkom.

Preto som presvedčený, že novinové vyhlásenia a prázdne deklarácie o dôležitosti vzdelania a nutnosti pozdvihnúť učiteľské povolanie veci pomôcť nemôžu. Že nepomôžu ani odbory… Pomôcť môže jedine, ak učiteľ opäť začne učiť osobným príkladom. Ak sa stane tým, ktorý vie. Že práca na sebe a osobná zodpovednosť sú jedine hodnotami, ktoré môžu učiteľa viesť späť do postavenia Acharya. Svoju autoritu si učiteľ môže získať späť jedine vlastnými silami – naďalej sa spoliehať na inštitúcie, či niekoho druhého budú len tí, ktorí nevedia, o čom je reč.

Keď pozeráme film alebo čítame text v českom jazyku. Prekladáme si to do slovenčiny? Samozrejme, že nie – je to absurdná predstava. Príklad s češtinou, ktorú väčšina Slovákov pasívne ovláda prakticky na úrovni materinského jazyka, nám osvetľuje fakt, že našim cieľom nie je prekladať (inak by sme to s tou češtinou robili), ale rozumieť. Lebo keďže rozumiem, odpadá mi nutnosť či potreba prekladať.

Inými slovami, porozumenie je nutnou podmienkou prekladu, nie naopak. Niečo preložiť môžem, len keď tomu rozumiem. Kto naozaj rozumie, ten nemá žiadnu potrebu si to sám pre seba prekladať. Preklad sa stáva zbytočnou nadprácou. Neplatenými nadčasmi. Cieľom v učení sa cudzieho jazyka je dostať sa v jeho pochopení blízko úrovni, na akej rozumiem češtine. Dostať sa na úroveň plynulého pochopenia a absurdnej zbytočnosti prekladu. Do tejto hry vstupuje niekoľko elementov.

Mnoho začiatočníkov si predstavuje učenie sa cudzieho jazyka ako učenie sa prekladať vety zložené zo známych slov. „Najprv sa naučím slovíčka, potom budem vedieť prekladať a takto sa naučím anglicky.“ Problémom je, že kompletný oxfordský slovník vraj aktuálne obsahuje asi 750.000 slov (vrátane slangov, žargónov, archaizmov etc), čo si tiež môžeme predstaviť ako približne 15.000 husto písaných strán. Takže takto to fungovať naozaj nebude.

Keď vyrážame na cestu autom do bodu B, tiež nepoznáme všetky detaily tejto cesty. Podobne ako vyriešim zákrutu, ktorou som nikdy predtým nešiel, v cudzej reči vyriešim vetu, v ktorej môžu byť slová, ktoré som nikdy predtým nevidel a ktorým by som samostatne nerozumel.

Sú ľudia, ktorí sa angličtinu začali učiť v dospelosti a osvojili si ju takmer na úrovni materinského jazyka. Aj títo ľudia sú trvale zvyknutí na fakt, že v obyčajnom novinovom článku sú zrazu slová, ktoré nikdy predtým nevideli, ani nepočuli. Že nejaké slovíčka neviem, je proste trvalý fakt, ktorý týchto ľudí vôbec neprekvapuje. A sú medzi nimi Slováci, ktorí v Británii žijú desaťročia a za manželov a manželky majú Britov. Ani oni nerozumejú všetko.

Učil som jedného asi 19-ročného chalana. Bol niekde na úrovni Pre-intermediate, keď išiel na pár mesiacov pracovať do Británie. Keď sa vrátil, nadšene mi povedal: „Ja som si prečítal noviny! Nemal som so sebou slovník a veľa slov som nepoznal, ale o chvíľu som zistil, že to vôbec nevadí – že aj tak tomu rozumiem.“

Stáva sa nám to aj v slovenčine: Niekto povie vetu, ktorej časť prekryje nejaký hluk a ja napriek tomu viem, aké tam bolo slovo, či dokonca slová – viem, aké to boli slovné druhy a vetné členy. Nemusím to tak vedieť pomenovať – vetnú skladbu za nás väčšinou rieši naše podvedomie. A tak napriek tomu, že som to fyzicky nepočul, viem aké tam bolo slovo. V texte je jedno, či viac slov nečitateľných a ja ich napriek tomu „prečítam“. Ako to? Ako to dokážem? Zapojením svojho potenciálu…

Wayne Gretzsky, najgeniálnejší hráč ľadového hokeja a Michael Jordan, najžiarivajšia hviezda amerického basketbalu mali (okrem iného) spoločnú, fenomenálnu schopnosť „čítať“ hru. „Videli“ svojho spoluhráča tam, kam on vyštartoval až o zlomky sekundy neskôr a dopredu mu tam poslali prihrávku. Dopredu „videli“, či skôr cítili, čo urobia ich protihráči. A jeden bývalý spoluhráč Michaela Jordana sa raz vyjadril: „Prehrávali sme o 8 bodov, minúta dokonca (siedmeho – rozhodujúceho zápasu finále NBA). Normálne by všetci vedeli, že je koniec – že už je to beznádejné. My sme ale vedeli, že vyhráme. Boli sme úplne pokojní. Vedeli sme, že my nemôžme prehrať. Bol tam predsa on.“

Veľmi podobne to popisujú spoluhráči Wayna Gretskeho, ale napríklad aj Jaromíra Jágra. Je to tá obrovská osobná sila a vyžarovanie vedomia, že to dokážeme. Že nemôžme prehrať napriek racionálnym rozumom zdôvodnenej beznádejnosti situácie.

Vidieť to, čo ešte nenastalo, počuť to, čo nebolo počuť a vedieť, že to dokážeme, nech sú okolnosti akékoľvek. To je to, čo sa tu snažím povedať. Do učenia, ak má byť skutočne efektívne, je nutné vložiť oveľa viac, než len pamäť a poprípade logické myslenie. To je naozaj málo! (Angličtina sa bude často vzpierať zo slovenčiny odvodenej logike a pamäti!) Do učenia je potrebné vložiť celého seba! Vrátane emócií, imaginácie a intuície, vrátane všetkých šiestich zmyslov.

Prečo sa deti dokážu poľahky naučiť akýkoľvek jazyk na úrovni materinského? Aj bez logickej pamäti a rozvinutého analytického myslenia!? Lebo sa nezabudli vedieť hrať. Lebo hrať sa, znamená, nechať sa pohltiť hrou – rozpustiť sa v nej. Už nemať žiadne mantinely a očakávania, ako sa bude ďalej vyvíjať. Proste sa len hrať. Takže, keď prídete k vete, ktorej sprvu nerozumiete, nezúfajte!

Rozhodne sa nevzdávajte a neverte rozumu zlomyselne vám našepkávajúcemu, že je to beznádejné. Že teraz ste úplne… Mnohé vety sa dajú zázračne odomknúť aj bez znalosti viacerých slov – použite celého seba – celý svoj potenciál, celú svoju osobnosť, hrajte sa – nikdy sa predčasne nevzdávajte! Dôležité je otvoriť sa – otvoriť sa tejto neistote. To je totiž to jediné, čo sa s ňou dá robiť – ona tu totiž bude s vami natrvalo! To je paradoxne jediná skutočná istota, ktorú máte.

Falošné sú metódy, ktoré v umelých podmienkach študentom podsúvajú pomýlenú istotu prekladu. Výsledkom týchto metód nemôže, po prechode na štandardnú neistotu reálneho jazykového prostredia, byť nič iné než katastrofálny šok a neschopnosť dalšej komunikácie. (Keď sa budete baviť s Britom, na bruchu mu nepobežia slovenské titulky na skontrolovanie, či ste mu správne rozumeli – jediné, čo nám zostáva, je ona permanentná neistota…). Buď sa túto neistotu naučíme brať ako normálnu súčasť, alebo skôr či neskôr bude znamenať šok a nevyhnutný rozvrat systému falošných istôt.

„There’s a direct relationship between the risks taken
and the power of the music performed.”
Miles Davis

Angličtina nie je čeština. Nie je to systém, ktorý by prebiehal ku slovenčine, viac – menej paralelne. V mnohých ohľadoch sa tomuto súbežnému plynutiu vzpiera. V priamom porovnaní so slovenčinou nám často nesedia slovné druhy, prehádzal sa zrazu slovosled, sú tam slová navyše, iné slová chýbajú, atď. Angličtina je proste svojbytný systém často vôbec nerešpektujúci naše očakávania plynúce z porovnávania tohto systému so slovenčinou.

Je to akoby ste sa presťahovali do úplne inej krajiny – zo začiatku vám síce v problémových situáciách pomôže pripodobnenie si ich k tomu, čo ste poznali „doma“ – je to prirodzené. Skúsenosti zo starého prostredia si prenášať do nového. Ale len zo začiatku. Ak budem môj nový domov porovnávať s tým starým, prvých pár mesiacov – kedy sa s tým potrebujem vyrovnať – bude to asi dobrá stratégia. Ak to však budem robiť aj ďalších 20 rokov? Asi sa mi bude veľmi ťažko žiť – nebudem ani tu, ani tam.

Rovnako je to s angličtinou – ak neviete naozaj vôbec nič, prvé kroky v konzumovaní cudzieho jazyka budú pre vás zrejme šokom zrovnateľným s hodením do vody na úvod plaveckého kurzu. Ale to je to najlepšie, čo vám môžu urobiť. Na to, že nie všetko rozumiete je proste najlepšie si zvyknúť. Táto neistota vás totiž bude natrvalo sprevádzať. Druhou možnosťou je už len klamať samých seba vytváraním umelých istôt, ktoré skôr či neskôr spľasnú, či budú rozpichnuté ako balónik.

Ďalším, psychologicky závažným dôvodom, prečo je potrebné v učení sa cudzieho jazyka čo najmenej prekladať je fakt, že prekladanie spoľahlivo deštruuje aj motiváciu. Presnejšie, určitý špecifický druh motivácie, ktorý ale je podľa môjho názoru možno najdôležitejším faktorom ďalšieho napredovania.

Už sme hovorili o tom, že motivácia znamená, či naozaj chceme – že je to ten motor, čo nás poháňa za tým, čo chceme. Lance Armstrong, 7-násobný víťaz Tour de France, získal všetky svoje prvenstvá (a v tomto kontexte nie je podstatné, akým spôsobom) na najprestížnejších cyklistických pretekoch sveta až po tvrdom boji so sebou samým a svojou rakovinou. Vraj ani jeho doktori veľmi neverili, že to prežije a nikto ani nepomyslel na to, že by ešte niekedy mohol pretekať. Dnes je jasné, že toto jeho víťazstvo bolo zlomovým momentom jeho športovej kariéry. Podľa jeho slov to dovtedy bral dosť vlažne, kdežto od tohto momentu začal skutočne chcieť víťaziť. A preto začal víťaziť. Všetky svoje veľké víťazstvá dosiahol až po tomto momente. Motivácia je skutočne kľúčová.

Keď človek lúšti krížovku a už má hotovú tajničku, ale niektoré slová stále nemá vpísané – prečo nad nimi ešte rozmýšľa? Prečo sú tieto – pre tajničku nepotrebné slová – zrazu tými najdôležitejšími v celej krížovke?

Rozprávame sa s niekým blízkym o niečom nie príliš podstatnom a zrazu sa nám to, čo sme chceli povedať zasekne kamsi medzi vety a iné myšlienky a kamsi sa prepadne a stratí. Aj vás ide trafiť šľak? Zrazu ide všetko bokom a všetka pozornosť a osobnosť je napäto sústredená na okamžité znovunájdenie tejto myšlienky. Prečo?! Bolo to niečo dôležité? Ani nie. Rozumový aparát by dokonca chcel povedať, že to bola tá najnepodstatnejšia a nezmyselnejšia myšlienka za posledné týždne. Tak prečo chcem byť zrazu celý zapojený do tejto úlohy? Neviem. Možno preto, že to proste naozaj chcem vedieť. Len tak. Opačný stav chápem ako úplnú prehru.

Možno že toto je ten intenzívny pocit, čo v nás zapaľuje túžbu víťaziť nad sebou samým. Ak vám ten text niekto preloží alebo aspoň pomôže preložiť, práve vám na turbo motore tohto druhu motivácie stlačil tlačítko „OFF“. Čo vás bude hnať do ďalšej práce?! Ak máte po hodine angličtiny slastný pocit, že ste si všetko pekne preložili a tým pádom vyriešili? Čo vás bude žrať?! Vypli vám pocit hladu! Vypli vám vaše najvnútornejšie a najintenzívnejšie chcenie. Chcenie vedieť ako to vlastne je. Chcenie vedieť to, čo som doteraz nevedel, alebo si nebol istý. A to je ďalší dôvod, prečo nie je dobré prekladať.

Naša typická jazykovka je taká manufaktúra. Zakúpime si nejakú tú “zázračnú metódu”, alebo vytvoríme vlastný “akreditovaný kurz” a za pás postavíme lacnú pracovnú silu - premnožení absolventi vysokých škôl sa veľmi dobre hodia. Práca, ktorú tu dostali, je však taká zlá a tak zle platená, že väčšina zostáva v tomto povolaní len z núdze a veľmi krátko. Z núdze cnosť - niektoré jazykovky neustálu zmenu učiteľov dokonca propagujú ako niečo prínosné! Áno - krátkozrako prínosné pre vedenie týchto firiem. Ale tam, kde vládne rodinkárstvo a intrigy najrôznejšieho druhu a kde o nejakej pozitívnej motivácii či ocenení učiteľa nemôže byť ani reči, kvalitných pedagógov nepritiahnu.

Branislav Boba

Čokoľvek pred študentami poviem, cítia intelektuálnu prevahu, lebo vedia citovať dajakú autoritu s názorom opačným. Túto schopnosť, ktorú lepšie než človek výkonávajú počítačové databanky, považujú za prejav vlastnej osobnosti a samostatného názoru. Ale keď im dám riešiť akýkoľvek skutočný problém zo života – ani si neškrtnú. Tupo civia pred seba bez jediného tvorivého nápadu. (…)

Univerzity sa dnes programovo menia na školy, ktoré už nemajú nič spoločné so svojou prapôvodnou ideou univerzálnosti, ktorá robí človeka človekom. Menia sa na miesta, kde sa produkujú špecialisti naprogramovaní na hotové systémy zručností a poznatkov, ktorých pôvod a pravdivostnú hodnotu sami už nepoznajú a nedokážu posúdiť. Naše univerzity viac nerobia slobodným, ale zotročujú; nepoľudšťujú, ale odľudšťujú. (…)

Prečo sa necháte hypnotizovať chodiacimi encyklopédiami a brilantnými ekvilibristami so slovami a pojmami?! Filozofia ožije, až raz požiadate svojich profesorov: „A teraz mlčte o všetkom, čo povedali iní, čo máte z druhej ruky, a povedzte nám len o tom, na čo ste prišli sami, o čom ste sa osobne presvedčili, za čo môžete dať ruku do ohňa!“ Uvidíte – aké hlboké ticho zavládne v posluchárňach a na chodbách Vašej Alma Mater! (…)

Keď sa v 12. a 13. storočí zakladali prvé univerzity, neboli len múzeom dávno minulých ideí vzdialených velikánov, ale miestom vášnivého zápasu o aktuálne problémy prítomnosti. Nepremárňujte tu roky svojej mladosti pro forma kvôli nejakému bezcennému papieru! Vráťme na naše univerzity pravého ducha lásky k múdrosti! Vráťme univerzitám život a ich pravé poslanie duchovne viesť spoločnosť!” (krátené)