Predstavme si, že by sme sa narodili len o pár storočí skôr. Povedzme začiatkom 18. storočia. To je približne iba osem generácii späť. Neviem, či by sme boli šťastnejší, ako sme dnes. Ale jedno je isté - každý deň by sme robili len zlomok počtu rozhodnutí, ktoré robíme dnes. To, v čom dnes žijeme - tá epidémia výberu - neprišlo zo dňa na deň. Bolo to zavedené tou dobre známou salámovou metódou - kúsok po kúsku. A vždy sa hovorilo len a iba o pozitívach týchto zmien. A tak sme si zvykli a úplne zabudli, že toto nie je naša prirodzenosť. Na toto nie sme pripravení. Pretože takmer celá naša história vyzerala inak.
Po celú doterajšiu históriu nášho druhu sme robili jednoduché prirodzené rozhodnutia. Príslušníci pôvodných kultúr v Amazónii
a zopár iných miestach sveta nežijú v nekonečnom premýšľaní a zvažovaní. V ich živote všetko plynie prirodzene. A tak nevedia,
čo je to stres, nevedia nič o depresii a našich frustráciách z nezmyselného takmer nekonečného výberu a tisícoch rozhodnutí, ktoré denne robíme. Im od nepamäti všetko dal les. To, čo potrebujú a koľko potrebujú.
Ale podobne to bolo aj u nás - dokonca ešte v takom 18. storočí - bolo takmer všetko dané. Život jednej generácie sa len minimálne odlišoval od tej, čo prišla po nej. A tak bolo čo odovzdávať. Vtedy to predávanie znalostí a vedomostí medzi generáciami dávalo zmysel. Vtedy mal vek váhu, lebo mal praktickú hodnotu. Ale to všetko je nám odvtedy už niekoľko storočí vštepované ako hrôza. Dohodnuté manželstvá - bŕŕŕ. Pre zmenu však fungovali. Dnes máme namiesto toho demografickú krízu hraničiacu s genocídou európskeho obyvateľstva. Akoby sme úplne zabudli, že slobodná láska a tabletky proti počatiu sú tu len dve generácie. Čo naozaj nie je veľa - najmä ak vezmeme do úvahy napríklad fakt, že variť ľudstvo začalo pred asi 60 000 generáciami. A po celej tej dobe, kedy viac menej všetko bolo jasné, pretože nám to ukázali naši predkovia, sme naraz popletení - máme taký obrovský výber, že nevieme, čo s ním. Mám si ju zobrať, nemám si ju zobrať...??? Dnes už dokonca môžete v mnohých západných krajinách byť
v akejkoľvek chvíli buď muž, alebo žena. Podľa momentálneho rozhodnutia. Ale to je práve to. Kto by to chcel každý deň riešiť?!
Máme na výber množstvo supermarketov a v nich neuveriteľné množstvo produktov tzv. potravinárskeho priemyslu. Ale už nemáme možnosť kúpiť si zdravé, lokálne pestované potraviny, aké sme tu mali pred pár desaťročiami a po celú predošlú históriu. Môžeme si slobodne zvoliť svojich diktátorov, ale nesmieme zmeniť systém - politické strany, ktoré by si to dali za cieľ, budú označené za "protisystémové" a následne budú rozpustené. A najnovšie máme na výber z takmer nepreberného množstva najrôznejších typov náhubkov, len si ich vraj nesmieme sňať.
Máme na výber z množstva neuveriteľných komunikačných zariadení, ale dnes opäť nesmieme povedať, čo si myslíme ani rozhodnúť, či nás tieto zariadenia budú, alebo nebudú špehovať. Vo všetkom dnes máme úžasný výber. X druhov žuvačiek,
Y druhov ovocia. Dokonca aj v zime. Hlavne však v tej voľbe nesmie ísť o nič podstatné - vtedy za nás zrazu rozhodujú iní - oveľa múdrejší, vzdelanejší, zodpovednejší a kompetentnejší - vraj dobrí ujovia a tety v EÚ a OSN. Tomu hovorím paradox výberu.
Je toho však oveľa viac. K tejto úvahe ma vyprovokoval TED Talk Barryho Schwartza The Paradox of Choice. Najprv sa mi to tak nejavilo - až pri druhom zhliadnutí som zistil, že je to jedno z najinšpiratívnejších videí, aké som v poslednom čase videl. Sú tam presné titulky a pán Schwartz má veľmi dobrú dikciu, a tak mu je veľmi dobre rozumieť. A navyše hovorí o samej podstate epidémie nešťastia už desaťročia sa šíriacej moderným svetom, ktorá sa týka každého z nás. Preto ho vrelo odporúčam.
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies