Moji starí rodičia boli zarytí mečiarovci. Dosť som sa s nimi kvôli tomu hádal. Mal som okolo 20 rokov a nedokázal som pochopiť, ako môžu veriť niečomu, čo som ja vnímal ako niečo evidentne príšerné. Mojím jediným vysvetlením bolo, že oni to nechápu, lebo už sú starí.
Dnes však vieme, že informácie, ktoré nám tak obetavo a nezištne poskytovali "nezávislé" médiá ako TV Markíza a denník SME až také úplne nezávislé neboli. Práve naopak. Dnes dobre vieme, že po voľbách v roku 1998 sa k moci dostali oveľa horší ľudia, ako celá tá Mečiarova suita. Dnes vieme, že ten dobrý pán Soros nefinancoval vtedajšiu opozíciu len tak - z vrodenej dobroty. A dnes viem, že moji starí rodičia mali v mnohom pravdu a že som to bol ja, kto bol v spore s nimi neinformovaným naivistom. A dnes už chápem aj to, prečo som bol vtedy tak skalopevne presvedčený o svojej pravde napriek tomu, že som vtedy (na rozdiel od mojich starých rodičov) o politike, histórii a spoločnosti nevedel takmer nič. A to je práve to. Tento fascinujúci fenomén popisuje tzv. Dunning-Kruger Effect.
Naše znalosti sú obmedzené. Akokoľvek veľa toho vieme, vieme len to, čo vieme. Naproti tomu oblasť toho, čo nevieme, siaha od hraníc toho, čo vieme do nekonečna. A čím viac toho vieme, tým lepšie si to uvedomujeme. To je to slávne Sokratove: "Viem, že nič neviem." Takže na tom nie je nič nové. Ale psychológovia David Dunning a Justin Kruger sa do toho ponorili hlbšie. A prišli na to, že ľudia, ktorí majú nízku schopnosť riešiť nejakú úlohu, majú tendenciu preceňovať sa a ľudia s dobrou schopnosťou riešiť nejakú úlohu, majú tendenciu sa podceňovať. Chcete ísť ešte hlbšie? Pozrite si nasledovné video:
Alebo chcete radšej vysvetlenie priamo od David-a Dunning-a?
Ja mám na to ešte jedno - moje osobné vysvetlenie. Je to niečo na čo narážam celý život a čo slávny psychológ Jordan Peterson nazýva Arrogance of the Intellect.
Keďže mnoho vecí, ktoré som v živote skúsil robiť, či pochopiť, mi šlo dobre až výborne, mám tendenciu myslieť si, že všetko mi pôjde dobre až výborne. Normálne to trvá tri dni? Tak to ja určite zmáknem za jeden. Jeremy Clarkson koniec-koncov na neuveriteľne arogantnej fráze How Hard Can It Be? postavil roky najsledovanejšiu televíznu reláciu sveta.
Lenže ako je jasné každému, kto kedy pozeral Top Gear a tiež každému, kto kedy niečo robil, veci bývajú nekonečne, doslova nepredstaviteľne náročnejšie a komplikovanejšie, než si človek myslel predtým, ako ich začal robiť. Preto sa hovorí: "Predstavuješ si to ako Hurvínek válku." Preto sa hovorí, prepytujem, že ten, čo si myslí, hovno vie. Predstavy a realita sú od seba často na hony vzdialené. To je ten rozdiel medzi slovami clever či intelligent na jednej strane a slovom wise na strane druhej. Moji starí rodičia neboli žiadni intelektuáli, ale rozhodne boli wise. Ja som bol zrejme clever (and therefore arrogant), ale rozhodne som nebol wise. Dnes by som dal neviem čo za to, aby som mojim starým rodičom mohol povedať "prepáč!". Ale už niet komu. Dnes by som dal neviem čo za to, aby som mohol počúvať hlas, v ktorom nie sú len myšlienky, ale aj skúsenosti. Aby som mohol počúvať hlas, ktorý ma už vtedy chcel varovať. Dajte si pozor, aby sa to nestalo aj vám!
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies