Snooker je hra, ktorej človek buď nerozumie, alebo ju miluje. Naozaj! Napriek tomu, že na našich obrazovkách sa objavil hneď po páde železnej opony, aj ja som dlho patril k tej prvej skupine. Až som to raz videl s kamarátom, ktorý mi to vysvetlil a bolo jasno. To isté sa stalo mojej žene. Stačilo to raz vysvetliť a dnes je snáď väčším fanúšikom než ja. Po chvíli informovaného pozorovania si človek uvedomí, že asi niet chlapskejšej a dramatickejšej hry.
To isté sa v masovom merítku stalo na prelome 70. a 80. rokov samotným Britom. Dokonca aj v Británii bol snooker dovtedy vnímaný len ako akási záhadná zábava zopár podivínov a krčmových frajerov. V 70. rokoch však snooker predstavila širokej verejnosti BBC pomocou programu Pot Black a s postupným masovým rozšírením farebnej televízie v 80. rokoch sa začal ošiaľ. BBC o tejto prvej vlne popularity natočila dokument s názvom When Snooker Ruled The World. David Vine, jeden z komentátorov BBC v ňom hovorí, že snooker bol v 80. rokoch v Británii šport č.1. Top hráči zrazu vystúpali na rebríčku popularity na úroveň popových a rockových hviezd.
Pamätné finále majstrovstiev sveta medzi úradujúcim šampiónom Steve Davis-om a Dennis Taylor-om sledovalo v nedeľu večer
28. apríla 18,5 milióna divákov, a to napriek tomu, že zápas skončil asi dve hodiny po polnoci. (Pre porovnanie - historicky najsledovanejší finálový zápas o Stanleyho pohár sledovalo v priamom prenose necelých 13 miliónov divákov.) Do dnešného dňa drží tento televízny prenos rekord v počte divákov na BBC 2 a rekord pre akýkoľvek televízny program na akomkoľvek kanáli
v Británii vysielaný po polnoci. O zápase boli natočené dokumentárne filmy a vydané na DVD, predávali sa ako teplé rožky.
Za ostatné dve desaťročia sa tento ošiaľ stal globálnym. Dnes má snooker svojich fanúšikov takmer po celom svete a najmä jeho neustále rastúca popularita v Číne znamená, že ho v televízii sleduje asi pol miliardy divákov. Dôvodom, prečo komunistické vedenie najľudnatejšej krajiny sveta dovolilo pracujúcim masám sledovať túto britskú hru, môže mať základ vo fakte, že snooker sa vyvinul a od svojho vzniku v roku 1875, bol vždy považovaný za tzv. blue-collar game. Hru pracujúcich. Na túto hru človek nepotrebuje celé údolie (golf), štadión s ľadovou plochou (hokej, kraso), stádo plnokrvníkov (polo) ani formulu (F1). Úplne mu stačí to tágo, gule a stôl. Najmä tie gule. K tomu sa ešte dostaneme. Jednou z najpríťažlivejších vecí tejto hry je ale fakt, že všetci jeho veľkí šampióni sú a vždy boli ľudia pochádzajúci zo skromných pomerov. Na špicu sa dostali len vďaka svojmu talentu
a najmä tisíckam hodín strávených pri zelenom stole.
V snookri je na stole 15 červených gúľ - tie sú za jeden bod. A ďalej žltá (2 body), zelená (3b), hnedá (4b), modrá (5b), ružová (6b)
a čierna (7b). Hráč použije svoje tágo (cue), aby bielou guľou (cue ball) odohral iné gule do jednej zo šiestich jamiek. Najprv musí odohrať červenú. Ak ju potopí (to pot), musí následne odohrať guľu inej farby. A potom zas červenú a zas guľu inej farby. Kým je na stole ešte aspoň jedna červená guľa, gule iných farieb sa po potopení vracajú na stôl - aby bolo červené s čím kombinovať. Keď už na stole žiadna červená guľa nie je, hráč postupne odohráva gule inej farby vo vzostupnom bodovom poradí: žltú, zelenú, ...
a nakoniec čiernu. Dohratie jedného stola je jeden frame. A získa ho ten hráč, ktorý má na jeho konci viac bodov. Názorne to môžete vidieť v tomto videu.
Rozdielov medzi billiardom, či poolom, ktorý poznáme z našich krčiem, barov a herní a snookrom je niekoľko. Prvým zásadným rozdielom je veľkosť stola. Ten súťažný snookrový stôl, ktorý vidíme v televízii má približne rozmery 3,6 x 1,8m. Čiže je asi dva až štyrikrát väčší než stoly na billiard. Gule na snooker sú o poznanie menšie a najmä jamky sú oveľa menšie. A navyše geometria čeľustí jamiek je iná - keď v billiarde človek netrafí jamku, ale čeluste, guľa väčšinou padne. V snookri sa väčšinou tzv. vyklepe
a zostáva na stole. Praktickým dôsledkom všetkých týchto rozdielov je fakt, že zatiaľčo billiardový stôl dokáže vyčistiť každý trénujúci amatér, v snookri je takáto vec záležitosťou úzkej svetovej špičky.
Vnímať však snooker ako akúsi technickú hru by bolo úplné minutie sa jeho podstate. Snooker je totiž oveľa viac strategicko psychologickou hrou. Snooker nie je súbojom v potápaní gúľ. Za touto očividnou skutočnosťou sa skrýva a odohráva fascinujúci psychologický súboj dvoch osobností. V tréningu akoby ten hráč hral proti stolu a fyzike. V zápase však hrá proti súperovi. Navyše je tam obecenstvo (aspoň donedávna tam bolo). Pri dôležitých zápasoch sú navyše televízne kamery a za nimi milióny divákov. A to je zrazu úplne iná situácia.
Čo ak napríklad zápas stojí na guli, ktorá je pomerne ťažká. Budete ju hrať? Dajme tomu, že v tréningu takých potopíte sedem
z desiatich. Lenže toto nie je tréning. A predošlý priebeh zápasu ukázal, že vašim súperom je človek, ktorý ak to netrafíte, ten stôl dohrá a zápas je jeho. Za týchto okolností už vaša šanca nie je 7/10. Tak tomu bolo v tom tréningu. Tam nebol ten frajer, čo vás chce poraziť. Tam nebol ani rozhodca, ani diváci, ani kamery. A najhoršie na tom je, že to všetko dobre viete. A čím viac si uvedomujete, že vaše šance sa tým znižujú, tým viac sa znižujú. Všetky zraky sú upreté na vás, všetko stíchlo a hodiny tikajú. Musíte sa rozhodnúť. Určite vám nepridá ani fakt, že takéto gule vám dnes nešli. A tak zahráte radšej istotu - čiže sa pokúsite zahrať snooker - vašemu súperovi sa pokúsite zahrať bielu do takej pozície, že neuvidí na guľu, ktorú bude mať zahrať. Ak sa vám to podarí zahrať naozaj dobre, je možné, že po následnej súperovej chybe, by ste mohli byť v lepšej pozícii ako teraz. Ale ak sa vám to nepodarí, pravdepodobne sa do lepšej pozície dostane váš súper. A tak sa možno rozhodnete vziať to do svojich rúk - rozhodnete sa tú ťažkú guľu potopiť. Všetko stavíte na jeden strk a svoje schopnosti a pristúpite k činu. Ak tú guľu potopíte, budete veľký frajer. Ale máte na to gule?
Ak pri akomkoľvek strku netrafíte guľu, ktorú ste mali, alebo vám spadne biela, či akokoľvek inak porušíte pravidlá, ide ku stolu váš súper a sú mu pripísané minimálne štyri body. A to je druhá poloha, v ktorej sa ocitá hráč snookru - sediac vo svojom kresle, sledujúc ako boduje súper. Čím viac on rastie, tým viac sa vy zmenšujete. Nemôžete sa ani s nikým porozprávať. Nemôžete ani kričať, brániť sa, či utiecť. Musíte tam sedieť a sledovať to. Ponechaný so svojimi pochybnosťami a sebaspytovaním. Čím dlhšie on hrá, tým dlhšie tam vy sedíte. V akom psychickom rozpoložení budete, keď sa opäť dostanete do hry a pred dilemou ďalšej ťažkej gule?
Schopnosť prijať a zasadiť vášmu protivníkovi tak ťažké psychické údery, že už sa z nich nespamätá - to je podstata tejto nesmierne krutej hry. Vyhráva ten, kto je lepšie pripravený a psychicky odolnejší. A ten kto má lepšiu kontrolu bielej gule. Snooker v podaní tých najlepších hráčov preto vyzerá jednoducho, lebo im biela akoby zázrakom takmer vždy skončí tam, kde potrebujú. Ako je vidno aj v tomto zostrihu. Prajem Vám príjemnú zábavu!
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies