Všetci dobre vieme, že všetkého veľa škodí. Lenže koľko presne to je, často nemusí byť úplne jasné. Najmä ak do rovnice pridáme hľadisko dlhodobej udržateľnosti. A je jedno, o čom je reč - platí to všeobecne - keď je ich príliš, dokážu nám škodiť aj tie najžiadanejšie veci. Áno - dokonca aj príliš veľa peňazí už zruinovalo nejeden život. Príliš veľa sexu už zničilo nejedno manželstvo. Príliš veľa THC už pokazilo nejeden večierok. Príliš veľa alkoholu už usmrtilo nejedného nešťastníka a rozvrátilo nejednu rodinu. To je jasné skoro každému.
Lenže ono to platí aj pre veci, kde si to už uvedomujú len nemnohí - je tomu tak aj pri tak bohumilých činnostiach akými sú ako fyzické cvičenie, či osvojovanie cudzích jazykov. A aj tu platí, že rozpoznať, kedy je toho príliš, je možno jednoduché na dennej báze, ale oveľa ťažšie v perspektíve týždňov, mesiacov a rokov.
Lenže zároveň je pravda, že to, čo sme odcvičili dnes, z nás šampióna neurobí. Ba ani priemer. V akejkoľvek aktivite, v ktorej, či pomocou ktorej sa chceme niekam dostať o úspechu či neúspechu nerozhoduje dnešok, ani najbližšie dva týždne, ale súčet a kvalita všetkých tých aktivít za týždne, mesiace a roky. To si mnoho ľudí neuvedomuje.
Príliš veľakrát som bol svedkom toho, ako sa človek s obrovským nadšením a nasadením vrhol na angličtinu, no vydržal len zopár týždňov. Pretože na ultramaratón vybehol šprintom. Nie je žiadna náhoda, že známy psychológ Martin Seligman uvádza ako najdôležitejší predpoklad úspechu výdrž. Moja sotva viac ako 20-ročná skúsenosť s výučbou angličtiny je oproti jeho rozsiahlym výskumom iba skromný príspevok, ale závery sú tie isté - do cieľa dobehne, či dokráča len ten, kto vytrval. A o tom kto vytrvá, často rozhodujú zdanlivé maličkosti.
O tom, že jednou z týchto zdanlivých maličkostí je schopnosť prijať zvolenú činnosť do svojho každodenného života, som už písal. Dnes je na rade ďalšia - Minimum Effective Dose. Minimálna efektívna dávka.
Tento termín po prvý raz použil autor bestselleru The 4-hour Working Week Timothy Ferriss, vo svojom ďalšom bestsellere The 4-Hour Body. Vo svojej podstate to nie je nič nové - každý z nás vo svojom živote odovzdal prácu, ktorú mohol urobiť aj lepšie, ale povedal si, že svoj čas môže stráviť, či investovať aj lepším spôsobom než vyšperkovaním práce, ktorú nepovažuje za prioritnú. Ferriss však prináša nový pohľad na tento prirodzený jav. Nielen on, ale aj viacero špičkových trénerov celkom vážne tvrdia, že často cestou, ako natrénovať viac, je trénovať menej. Ako je to možné? Pozrime sa na túto krivku.
Na horizontálnej osi máme to, čo do tej aktivity vkladáme, na zvislej osi to, čo z nej dostávame. Povedzme, že zelený chlievik predstavuje 10 zhybov na hrazde. Z grafu je potom jasné, že tými desiatimi zhybmi ste natrénovali zhruba 80-90% toho, čo ste mohli - každý predsa máme svoje fyziologické aj psychologické limity. Ak v tomto bode urobíte ďalších desať zhybov, čiže zdvojnásobíte objem práce, v skutočnosti k tomu, čo ste už natrénovali nepridáte 100, ale možno nanajvýš 10-20%. Kopu svojej energie by ste teda vyplytvali na niečo, čo by vám prinieslo len minimálny prospech. A ak by ste k tomu pridali ešte povedzme ďalšie štyri zhyby (a dokopy ich tak urobili 24), vaše výsledky budú v dlhodobom horizonte horšie, akoby ste ich urobili iba 10. Pretrénovanie nevedie k výsledkom, ale k problémom - fyziologickým aj psychickým.
Ako som už povedal - rozdiel medzi žltým a červeným chlievikom rozpozná kde kto. Skutočným umením je však aktivitu ukončiť
v zelenom chlieviku - ešte v momente strmého, takmer lineárneho rastu. Skončiť vtedy a s pocitom, že vám to ide, nie
v momente, keď sa už začíname trápiť. Trénovať so zaťatými zubami je proste neefektívne a krátkozraké. Ak do toho dnes dáte všetko, je veľmi pravdepodobné, že zajtra už toľko síl mať nebudete. A vy predsa nechcete mať zajtra menej síl, než ste mali dnes! To by predsa bolo popretie zmyslu celej aktivity! Ak tento týždeň dáte do tej aktivity všetko, koľko síl budete schopný do nej dať budúci týždeň? A týždeň potom? Ak ide o aktivitu, ktorá je dočasná - napríklad sa sťahujete, či rekonštruujete byt, alebo dokončujete významný projekt - je to v poriadku. Ale fyzické cvičenie, či osvojovanie angličtiny sú aktivity, ktorých účinok skutočne pocítite, až keď sa im budete venovať roky. Pri týchto aktivitách nie je kľúčovou intenzita, ale výdrž. A jednou z vecí, ktorá nám pomáha vytrvať, je práve ona Minimum Effective Dose - nerobiť viac, než je potrebné.
Tento princíp je možné aplikovať na čokoľvek. Fakt, že vám trochu alkoholu, či THC urobilo dobre neznamená, že ak si dáte ešte viac, bude vám ešte lepšie. Ak vás po 200mg Ibuprofenu prestala bolieť hlava, neznamená to, že ak si vezmete ďalších 200mg, bude vás bolieť ešte menej. Fakt, že po zranení ramena vám trochu ľahkého, sústredeného cvičenia urobí dobre neznamená, že viac toho cvičenia vám urobí ešte lepšie. A že menej je niekedy viac platí aj o angličtine - prečo by ste sa jej dnes venovali do stavu vyčerpania a znechutenia? Skončite s ňou, kým vás to baví! A presne tak to urobte aj zajtra, pozajtra...
"Rozhodujúcim princípom je dvíhať ťažké - nie ťažko."
Pavel Tsatsouline - Strong First
Nakoniec ešte jedna zaujímavosť. Jedna z najväčších šprintérok histórie, športová ikona Merlene Ottey súťažila na medzinárodnej úrovni od roku 1978, keď mala 18, do roku 2012 - keď mala 52 rokov!!! Je jediným atlétom histórie, ktorý sa zúčastnil siedmych olympiád (na ôsmu sa tesne nekvalifikovala) a jediným človekom histórie, ktorý získal 10 olympijských medailí v individuálnych disciplínach. Táto kráľovna atletických okruhov je dodnes jedinou ženou, ktorá v hale zabehla 200m pod 22 sekúnd a dodnes drží aj rekordy v šprinte na 100 aj 200m pre ženu nad 35, nad 40, nad 45 a nad 50 rokov. V roku 2000 - na olympiáde v Sydney získala bronzovú medailu v šprinte na 100m. Mala 40 rokov! V roku 2010 - vo veku 50 rokov zabehla stovku za 11,67sec (to je pomalšie ako jej najlepší životný výkon len o 8,66%!) a dvestovku za 24,33sec (čo je pomalšie ako jej najlepší výkon o 12,4%). Ona dokonca vo veku 50 rokov behala rýchlejšie, ako keď mala 18!!!
Profesionálna kariéra Merlene Ottey trvala neuveriteľných 34 rokov a je teda excelentným príkladom niekoho, kto vytrval. Podiel na tom však bezpochyby má aj jej geniálny tréner - Holanďan Henk Kraaijenhof, ktorý sa okrem výsledkov svojich zverencov preslávil heslom: “Do as much as necessary, not as much as possible.” Tu je o tom článok od jedného z najsledovanejších blogerov sveta Tim-a Denning-a.
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies