Ian Fraser Kilmister (24. December 1945 – 28. December 2015), better known as Lemmy sa už dostal do môjho článku - o hite skupiny Motörhead a jednej z najikonickejších songov moderných čias - The Ace of Spades. Ale je toho viac. Oveľa oveľa viac. Zostaňte so mnou a verím, že nudiť sa rozhodne nebudete. Reč totiž bude o človeku, ktorého mnohí zasvätení považujú za najväčšieho rockera všetkých čias.
Ak počítam správne, počatý bol mesiac pred koncom Druhej svetovej vojny. Na svet prišiel na Vianoce roku 1945 v meste Stoke-on-Trent na východe Anglicka. Jeho biologickým otcom bol kňaz slúžiaci v britskej armáde a koncertný pianista, ktorý však, keď mal Ian tri mesiace, od jeho matky odišiel. A tak ho odvtedy vychovávala jeho mama a stará mama. Sám Lemmy hovoril, že mal veľmi šťastné detstvo. Až do momentu, kedy ho strčili do školy. A aby toho nebolo málo, jeho matka sa vydala za bývalého hráča rugby s dvoma staršími deťmi, ale hlavne - rodina sa presťahovala do Walesu. Lemmy však už vtedy prejavil neobvyklú inteligenciu: "funnily enough, being the only English kid among 700 Welsh ones didn't make for the happiest time, but it was interesting from an anthropological point of view". Tu mimochodom dostal svoju jedinečnú prezývku. Odvtedy to bol Lemmy. Jedného dňa si všimol, že žiak, ktorý si do školy prinesol gitaru, bol "surrounded by chicks". A keďže gitaru mala aj Lemmyho matka, priniesol si ju do školy a následne bol tiež "surrounded by chicks". Aj keď na nej zatiaľ nevedel hrať. Ale už chápal, že je to potrebné. Keď mal 16, stopom sa prepravil do neďalekého Liverpool-u, aby na vlastné uši počul a na vlastné oči videl tú skupinu, o ktorej zrazu všetci hovorili - The Beatles. Písal sa rok 1962 a títo štyria mladíci ešte nemali vydaný žiadny album. Keď ho však vydali, Lemmy bol jedným z prvých, ktorí si ho kúpili a kopírovaním toho, čo počul, sa naučil hrať na gitaru a postupne sa stal členom rôznych skupín v tom čase vznikajúcim ako huby po daždi.
Nešlo mu však len o samotné hranie - chcel byť súčasťou celého toho novovznikajúceho sveta. A tak z neho dokonca stal roadie pre Jimiho Hendrix-a - putoval po Británii, pripravoval nástroje a nosil bedne. A Hendrixovi LSD. Sám o tom povedal, že Hendrix bol veľmi štedrý muž - "doniesol som mu 10 papierikov (napustených LSD) a on si dal 7 a mne nechal tri. Ale musel som si ich hneď dať."
Ďalší veľký zlom prišiel v roku 1971, keď mala mimoriadne nadčasová skupina menom Hawkwind problém s basgitaristom
a Lemmy bol práve po ruke. Na basu nikdy predtým nehral, a tak sa úlohy zhostil tak ako vždy - úplne po svojom. Keď k tomu prirátame jeho už skoršiu záľubu v kvílení gitary a jeho Hendrix Experience, dostávame sa k zvuku, ktorý sa odvtedy všetci márne pokúšajú napodobniť. A keď prirátame ešte jeho jedinečný zjav, jedinečne chrapľavý hlas a neuveriteľnú polohu pri spievaní -
s tvárou k oblohe, pomaly sa dostávame k tomu, ako ho desaťročia všetci poznali. Zo skupiny Hawkwind ho nakoniec našťastie vyhodili. Členovia skupiny sa vyjadrili, že to bolo pre nekonečné problémy spôsobené tým, že Lemmy mal len dve polohy - naspeedovaný a nemožný. Lemmy zas povedal, že išlo o drogový snobizmus 70-tych rokov: "They were all into "organic drugs" (psychedelics and cannabis) and I was doing speed (amphetamine) and "organic drugs"."
A tak v roku 1975 prišlo konečne k momentu, kedy si Lemmy založil svoju vlastnú skupinu, ktorú po krátkom čase premenoval na Motörhead. Zatiaľčo v predošlých skupinách bol vždy Lemmy akýmsi pridruženým členom, tu bol hlavou aj srdcom. Pôvodného bubeníka a gitaristu zakrátko nahradili Phil "Filthy Animal" Taylor a "Fast" Eddie Clark. A tak vzniklo toto klasické power trio.
A napriek tomu, že boli len traja, vošli do histórie ako jedna z najvplyvnejších a zaručene najhlučnejšia kapela histórie. Ktorá sa zanedlho stala súčasne kapelou s najlepšími fanúšikmi na svete. Žiadnu inú skupinu vraj fanúšikovia nikdy neuctievali do tej miery a takým spôsobom ako práve trojicu hovoriacu si Motörhead. A nebol to samozrejme len Lemmyho výnimočný zjav, jeho neuveriteľný spev a neuveriteľný zvuk jeho basy. Bola to celá jeho osobnosť. V neposlednom rade to boli Lemmyho texty - mimoriadne inteligentné, úderné a priame. A hlavne obsažné - tu nenájdeme žiadne uhú, ahá, I love you. Nič plytké či vypočítavé. Lemmyho texty naopak tnú do živého: Don't talk to me - I don't believe a word..., If you wanna get your hands on a beautiful girl, you gotta use a MasterCard..., Born to lose, live to win... Za tie roky ich bolo naozaj veľa, ale na kvalite nikdy nestratili. Lemmy dokonca napísal aj texty pre Ozzy Osbourne-a - vrátane jeho najväčšieho hitu - Mama I'm coming home. A veľavravným je napríklad aj fakt, že jeden z najväčších hitov celej dlhej a slávnej histórie skupiny Motörhead má názov (We are) The Road Crew. Oni proste urobili pesničku
o ľuďoch, čo im zabezpečujú koncerty a turné. Určite to má čo robiť aj s faktom, že sám Lemmy kedysi pracoval ako roadie a tak si tých ľudí vážil ako nikto iný. Iné slávne kapely si najímajú agentúry a profesionálov. V Motörhead nie - tam boli ako rodina - odtiaľ to veľavravné WE are The Road Crew - Lemmy sa navždy považoval za jedného z nich. Na niektorých koncertoch dokonca títo normálne neviditeľní ľudia vyliezli zo zákulisia a spievali spolu so skupinou! Lemmy proste nebol iba neuveriteľný zjav a skvelý hudobník - okrem toho všetkého o ňom všetci, čo ho poznali, hovoria ako o človeku s neuveriteľne dobrým srdcom.
Motörhead bola skupina, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila vývoj hudby dvadsiateho a dokonca aj 21. storočia - stali sa zásadným pojítkom medzi päťdesiatymi a šesťdesiatimi rokmi, v ktorých Lemmy vyrastal a tým, čo prišlo po nich. Skupina Motörhead presahuje všetky hnutia - milovali a dodnes ju milujú rockeri, punkeri, metalisti... Sám Lemmy však celý čas zanovito trval na tom, že Motörhead hrajú len a iba Rock&Roll - hudbu jeho detstva. Akurát trošku po svojom. Za 40 rokov svojej existencie nahrali 22 štúdiových albumov - posledný v roku 2015. Pre porovnanie - The Rolling Stones vydali za rovnaký čas štúdiových albumov iba 11. A aby ste sa nemuseli preberať celou tou diskografiou, tu je aspoň zostrih ich najväčších hitov.
V roku 1990 sa Lemmymu otvorila nová životná etapa - presťahoval sa a do konca svojho života žil v Los Angeles. Ako sa vyjadril jeho kolega z hudobnej subkultúry LA: "Keď sa sem presťahoval, his throne was already waiting for him." Nasťahoval sa do malého bytu neďaleko vychýreného rockerského baru, kde sa okamžite stal štamgastom a miestnou legendou. Akoby tam žil odjakživa. Najmä v tomto období si zahral s mnohými inými hudobnými legendami, ktoré ho pozývali, aby si zahral aj s nimi. Zoznam je príliš dlhý na to, aby som ho tu uviedol.
Okrem fanatického milovníka hudby a života, bol Lemmy posadnutý aj vojenskou históriou. Menovite históriou Prvej a Druhej svetovej vojny. Keď bežal v televízii dokument, z voleja opravoval uvedené nepresnosti. Vedel skoro všetko. Vojna ho fascinovala. Ako povedal: "Wars are the most interesting times - it shows the best and the worst in people. You get to find out who your real friends are..." A od svojho presídlenia do L.A. zbieral najmä nemecké vojenské memorabílie. A k tomu, že nemecké uniformy a insignie z prvej
a najmä druhej svetovej vojny dokonca aj nosí, hovorí, že "ak by najlepšie uniformy mala izraelská armáda, nosil by som tie. Ale nemajú. Tak vidíte. Neviem si pomôcť." Presne tak. On predsa nemohol za to, že bezkonkurenčne najlepšie sú tie nacistické. Lemmy bol pritom bol extrémnym protikladom vojnového štváča. V mnohých zo svojich textov to napísal a potom spieval veľmi jasne. O nepredstaviteľnom inferne najkrvavejšieho roku Prvej svetovej vojny Motörhead vydali dokonca celý album - lakonicky nazvaný 1916. O titulnom songu The One to Sing the Blues vtedy Lemmy povedal: "I wrote the words before the music. It's about the Battle of the Somme in World War I...Nineteen thousand Englishmen were killed before noon, a whole generation destroyed, in three hours – think about that! It was terrible – there were three or four towns in northern Lancashire and south Yorkshire where that whole generation of men were completely wiped out.."
Na otázku, s koľkými ženami mal v živote sex Lemmy odpovedal: "Over a thousand.". Hneď k tomu však dodal, že to predsa vôbec nie je veľa - keď si to vraj prepočítate, zistíte, že to vôbec nie je veľa. Tak som si to prepočítal a zistil som, že to je v priemere približne 20 žien do roka, alebo ďalšia žena na každých 18 dní. A to sa normálnemu smrteľníkovi môže zdať naozaj veľa - najmä ak vezmeme do úvahy, že ide o priemer - čo znamená, že ak ho vo vyššom veku pochopiteľne znižoval, v mladosti to mal naozaj dosť veselé. Na druhej strane - Lemmy bol od svojej dvadsiatky známy hudobník a neskôr rocková ikona. Ale hlavne - aj v tejto otázke prejavil tento veľký muž neobyčajnú inteligenciu a osobnú integritu. Žiadnej z tých žien nikdy nič nesľuboval a nenahováral. Každá z nich vedela, do čoho ide. Ani sám sebe v tejto záležitosti nič nenahováral - vždy mal jasno. Vedel predsa, že chce žiť ako hudobník a že väčšiu časť roka bude tráviť na cestách a tak mu bolo jasné aj to, že žiadny trvalý vzťah mať proste nemôže. Tiež hovoril, že ak je človek ženatý, má byť verný. A to on nemohol. Preto sa o trvalý vzťah nikdy nesnažil a žiadnej ho nesľuboval. A tak s radosťou prijímal aj túto stránku života, ktorý si dobrovoľne vybral.
Je toho ešte veľa, čo by som o Lemmy Kilmistrovi mohol napísať. Existuje však aj lepší spôsob, ako sa môžete dozvedieť viac -
v roku 2010 o ňom vznikol životopisný film s názvom LEMMY. Natočiť dokumentárny film o jeho osobe Lemmy dovolil, až keď ho oslovili dvaja mladí nezávislí filmári, ktorí mu povedali, že všetko o čo im ide, je natočiť film o tom, aký skutočne je. A na to on kývol, lebo to je to, o čo mu šlo celý život - byť sám sebou. Ale možno to má niečo aj s tým, že to evidentne boli jeho fanúšikovia.
A tak vznikol film naozaj pozoruhodnej kvality. Na stránke ČSFD dostal plných 86%. Ja som si ho pozrel niekoľkokrát a bavil som sa čím ďalej viac. Na YouTube bol už bohužiaľ zablokovaný, ale stále sa dá - s českými titulkami - stiahnuť tu. Ja som si dokonca pozrel aj krátky dokument o tomto dokumente. Aj ten ma pobavil.
Na záver ešte slová, ktoré o Lemmym vyslovil Dave Grohl - bývalý bubeník skupiny Nirvana a dnes frontman formácie Foo Fighters, ktorý sa počas nahrávania viacerých skladieb s Lemmym mimoriadne zblížil: "Fuck all those dudes who "survived the sixties" and now are fucking flying around in private jets (...) and fuck supermodels in the most expensive hotel in Paris. You know what Lemmy's doing? Lemmy's probably drinking Jack (Daniel's) with Coke and writing another record." A na svojej webstránke k tomu dodal: "We recorded [Lemmy's] track in Los Angeles in maybe two takes about a year and a half ago. Until then I'd never met what I'd call a real rock 'n' roll hero before. Fuck Elvis and Keith Richards, Lemmy's the king of rock 'n' roll (...) Lemmy's a living, breathing, drinking and snorting fucking legend. No one else comes close." Dave Grohl (ktorý má mimochodom slovenských predkov) predniesol aj krásnu reč na Lemmyho pohrebe. Ak sa chcete zasmiať a zároveň si poplakať, vrele odporúčam.
Napriek svojmu životnému štýlu žil Lemmy neuveriteľných 70 rokov. He was Born to loose and lived to win. Obsah hesla jednej
z jeho piesní, ktorý mal vytetovaný na predlaktí do bodky naplnil. Odkaz je jasný: Ľudia, neživorte - žite! Dokonca aj z jeho posledného rozhovoru, ktorý poskytol nemeckej ZDF, je jasné, že napriek tomu, že jeho telo je už chatrné, myseľ mu stále funguje perfektne. Na opakujúcu sa otázku nemeckej novinárky, či teroristické útoky (na koncerte inej skupiny v Paríži) pre neho niečo zmenili a či sme teraz viac zraniteľní, jasne odpovedal: "I'd go on the stage the day after. If they stop you, they win. Fuck those people (...) Nothing is safe. Everybody seems to be obsessed with safety." A zrazu sa otočí do kamery a dodáva: "Well, nothing is safe, OK?! Nothing!!!"
Vylezte z ulít a žite! Evidentne nie som sám, kto si takto predstavuje niekoho, o kom povieme, že to bol a Great Hero.
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies