Larry Bird nekonečne fascinoval a dodnes fascinuje milióny ľudí. (Vraj aj ten bird ako logo Twitteru je pocta Larrymu.) Pretože
v ňom vidíme dokonalosť. A dokonalosť nás fascinuje. Lebo keď je niečo dokonalé, už to nemôže byť lepšie - ľudské sa stáva božským. Vynikal vo všetkom, na čom v basketbale skutočne záleží: streľba, doskoky, prihrávky, bloky, ukradnuté lopty... Mal zázračnú ruku. V štatistikách presnosti streľby dodnes jasne svieti jeho meno. A k tomu všetkému to bol proste basketbalový génius - bol vždy tam, kde ho bolo najviac treba, loptu bleskovo posielal tam, kde nikto nebránil. Vraj nebolo zápasu, v ktorom by neurobil niečo, nad čím všetci neveriac krútili hlavou. Také veci môžu napadnúť len absolútnemu géniovi.
To však nie je všetko. Larry Bird je považovaný za najlepšieho hráča posledných sekúnd (crunch time) v histórii. Pretože mnohým ľuďom sa v momente, keď ide o všetko rozklepú ruky. A potom sú hráči, ktorí sa v tom vyžívajú. A zosobnením toho je Larry Bird. Jeho spoluhráč si spomína, že keď si raz v takomto momente vzali oddychový čas, Larry povedal svojim spoluhráčom: "Chcete tento zápas vyhrať? Tak mi dajte loptu a choďte mi z cesty!" A je to práve toto mentálne nastavenie - tá nepochopiteľne neochvejná sebadôvera, ktorá nás fascinuje asi zo všetkého najviac. To sú tie momenty, pre ktoré fanúšikovia strácajú hlavu a ktoré robia
z hráča legendu. Keď Bird po prvý raz prišiel na súťaž v streľbe spoza trojkového oblúka, len chodil okolo a nič nehovoril.
Až sa ho niekto opýtal, čo sa deje. Na čo Larry odpovedal: "Pozerám sa, kto bude druhý." Dobre to zhrnul Pat Riley - jeden
z najúspešnejších trénerov v histórii NBA: "Keby som si mal vybrať hráča, ktorý poslednou strelou zachráni zápas, bol by to Michael Jordan. Ale keby som si mal vybrať hráča, ktorý poslednou strelou zachráni môj život - bol by to Larry Bird."
A aby toho nebolo málo, Larry Bird je legendou aj v disciplíne, ktorú nazývame trash talking. Celé zápasy sa zo svojimi súpermi rozprával a rozprával. Pred zápasom im oznámil koľko dá dnes bodov, a potom ich celý zápas psychicky týral tým, že im hovoril odkiaľ a ako strelí ďalší kôš. Aby si dobre uvedomili, že tak to proste je a jediný, kto o tom rozhoduje, je on. V zápase proti legende menom Julius Erving mu po každom strelenom koši pripomínal koľko bodov dal on a koľko Erving - skóre sa zastavilo na 40:6. Viacerí z jeho obrancov sa neskôr priznali, že po takom zápase si hovorili, že asi nikdy nemali ísť hrať basketbal. Pred jedným zápasom Bird oznámil médiám, že bude strieľať iba ľavou rukou. Aby si ju trochu precvičil a pravú si šetril na zápasy play off.
A skutočne - po troch štvrtinách toho zápasu mal tou ľavou rukou nastrieľaných 27 bodov. V jednom zápase tesne pred Vianocami vystrelil za 3 body priamo spred súperovej striedačky a kým bola lopta stále vo vzduchu, otočil sa a povedal: "Merry Fucking Christmas!" a lopta následne doletela kam bola mierená. A tak ďalej - tých príbehov je naozaj veľa. Takže posledný.
Dennis-a Rodman-a si dnes skôr pamätáme ako extravagantného černocha, ktorý sa kamaráti so severokórejským vodcom Kim Jong-un-om. Predtým sa však preslávil ako legendárny basketbalový obranár a člen basketbalovej siene slávy. Už vo svojej prvej sezóne dostával brániť najväčšie hviezdy súpera, a tak prišlo aj na bránenie Larry-ho Bird-a. To však moc nefungovalo - Larry si robil, čo chcel a k tomu pridal svoje verbálne výkony. Rodman: "Snažil som sa najlepšie, ako som vedel, aby nemohol dostať loptu
a on pri tom kričal na svojich spoluhráčov: Rýchlo! Prihraj mi než si všimnú, že ma nikto nebráni!" A keď Bird strelil cez Rodmana ďalší kôš, pribehol k súperovmu trénerovi a povedal mu: "Mal by si ho vystriedať a dať tam niekoho, kto ma bude brániť, lebo takto nebránený je to pre mňa príliš jednoduché."
Bonus: The Baddest Man Ever to Shoot a Basketball
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies