Až do 17. storočia mali aj tí najšpičkovejší európski lekári len chabé a veľmi skreslené poňatie o našom obehovom systéme. Teórie gréckeho lekára a filozofa Claudia Galena boli koniec koncov považované za nemenné už 1500 rokov. A tak si mnohí mysleli, že sa jedná o nemenné fakty. V roku 1628 však anglický lekár William Harvey publikoval svoju slávnu prácu De Motu Cordis (Anatomical Account of the Motion of the Heart and Blood). V nej popísal obehový systém tak, ako ho dnes poznáme. Pre vedecký svet tej doby to bol šok. To ostatne Harvey predpokladal a ukázalo sa, že mal úplnú pravdu - od svojich kolegov sa mu dostalo nadávok a zatratenia. Prijatie jeho záverov, napriek tomu, že dnes vieme, že boli veľmi prínosné, trvalo desaťročia.
Hovorím o tom preto, že dnes som v podobnej pozícii, ako William Harvey. Chcem vám totiž povedať, že niečo, čo bolo ešte donedávna všeobecne považované za jednu z mála životných istôt, je úplne inak. Chcem vám totiž povedať, že jesť raňajky je škodlivé. Čítate dobre. Jesť raňajky nám neprospieva. Celý život ste žili v tom, že ráno sa treba dobre najesť. Všetci, ktorí vám
o tom kedy čo povedali, vám vždy povedali to isté - raňajky sú dôležité. Všetci sme v tom vyrástli a všetci sme tomu verili. Ako by to teda mohlo byť inak?! To čo nám všetci vždy hovorili navyše potvrdila naša osobná dlhodobá skúsenosť - keď sme tie raňajky jeden deň vynechali, nebolo nám dobre - po zbytok dňa sme boli nezasýtení, slabí, mrzutí. Ako by teda mohlo človeku pomôcť prestať jesť raňajky?! To nie je možné!
Veľmi dobre vám rozumiem - ja som bol primárnym príkladom človeka, ktorý keď sa ráno nenajedol, veľmi rýchlo upadol do slabosti spôsobenej nedostatkom okamžitého cukru. Postupne som však zistil, že všetko je inak. Prvé, čo mi pomohlo, bola ajurvéda. Prastaré indické umenie žitia v súlade so svojím prostredím dáva obrovský dôraz na trávenie. A ako som sa dočítal - alfou a omegou dobrého trávenia je pravidelnosť prijímania potravy. Starý dobrý podmienený reflex. Tie Pavlovove psy predsa slintali, lebo ich telo bolo pripravené prijímať a tráviť potravu. Ak by boli Ivan Petrovič chaoticky kŕmili tých psov mnohokrát do dňa, myslíte, že by zakaždým slintali? Takže žiadne jedenie medzi jedlami. A to je pre roztekaného Európana veľká zmena. A pritom absolútne kľúčová. Mechanizmus trávenia je totiž veľmi zložitý a ak sa má spúšťať chaoticky mnohokrát za deň, telo je nepripravené a popletené. Na toto nás evolúcia nepripravila. Nikdy v našej histórii sme nepojedali mnoho malých porcií denne. Prečo by sme to aj robili? Veď doktori ešte neboli, a tak to nikomu ani nenapadlo.
Druhá vec, ktorá mi veľmi pomohla, bola moja angličtina. A internet. Táto kombinácia je jedným zo zázrakov dnešnej doby -
v časoch William-a Harvey-ho trvalo desaťročia kým sa nový poznatok stal známym a akceptovaným. Dnes tí, čo dostatočne ovládajú angličtinu, majú to obrovské privilégium dostať sa k informáciám zo špičkového medicínskeho výskumu takmer okamžite. Nebezpečie, že budete považovaný za blázna je však zdá sa stále rovnaké. Čím špičkovejší výskum, tým väčšie nebezpečie. Nové poznatky stále dokážu šokovať. Približne 80% stravy priemerného Európana vraj dnes tvoria sacharidy. Ktoré vôbec nepotrebujeme a ich príjem v takých množstvách nám len škodí. Pred nešťastným vynálezom poľnohospodárstva, čiže po zhruba 99% histórie nášho druhu, sme boli lovcami-zberačmi a sacharidy tvorili iba zlomok našej stravy.
Ďalší veľký zlom teda pre mňa prišiel, keď som dramaticky zredukoval príjem sacharidov. Žiadna pšenica, žiadna ryža, žiadne zemiaky, žiadne "cereálie", nič "celozrnné". A samozrejme žiadny rafinovaný cukor. Nič, čo pre nás nie je a nikdy nebolo prirodzené. A čuduj sa svete, ony problémy, ktoré som mával, keď som nezjedol raňajky, zrazu vymizli. Dnes vďaka angličtine, YouTube a sledovaniu špičkového výskumu viem, že sacharidy premenené na glykogén sú v skutočnosti veľmi zlé palivo. Je to akoby ste v peci kúrili papierom - ten síce výborne horí, ale hneď aj zhorí. To bol ten dôvod, prečo som potreboval toľkokrát denne prikladať.
Dnes je moje telo zvyknuté na energiu z oveľa lepšieho zdroja - moja pečeň spaľuje moje telesné tuky a priebežne ich premieňa na palivo vo forme tzv. ketónov (preto sa objavili diéty s názvom Keto). A toto palivo je ako dubové poleno. To keď horí, tak horí
a horí. Hodiny, hodiny a hodiny energie. A keďže sa moje telo vrátilo k tráveniu, na aké ho pripravila evolúcia - spaľujúc moje telesné tuky a nie energiu z cukrov - tak, ako žiadny z príslušníkov pôvodných kultúr, ani ja nemám a nenaberám takmer žiadne tuky. A to napriek tomu, že zakaždým zjem doslova čo sa do mňa zmestí a ako sa hovorí - čo hrdlo ráči. Tuky to je moje. Slaninka, masielko, oriešky - to je niečo pre mňa. Vôbec sa neobmedzujem. To na tom celom milujem asi najviac - konečne môžem každý deň zjesť, čo chcem a koľko chcem a pritom nenaberám žiadne tuky. Na sacharidy som na moje nemalé prekvapenie postupne stratil úplne chuť. Zrazu mi vôbec nechýbajú.
Vypustenie sacharidov som však veľmi rýchlo spojil s niečím ešte väčším - s vecou, o ktorej dnes píšem a ktorá mi zmenila život. Hovoria tomu priebežný pôst - Intermittent Fasting. Viete, čo v skutočnosti znamená slovo breakfast? To je jednoduché - znamená to break fast - "prerušiť pôst". Večeru ste dojedli povedzme o siedmej a odvtedy ste mali pôst. A teraz - keď ráno znovu jete, ste ho prerušili. Už nemáte pôst. A ten je pritom taký blahodárny. Prečo by sme ho prerušovali?!
Problém s pôstom je ten, že na to, aby skutočne fungoval je potrebné, aby bol pravidelný. Lenže to je pre väčšinu ľudí problém. Asi málokto je ochotný jeden deň v týždni nejesť. Alebo si - ako indickí jogíni - každú jar od jedla odpočinúť na tri týždne. Našlo sa však prekvapivo jednoduché a účinné riešenie. My predsa môžeme mať pôst a jesť v jednom a tom istom dni! Keď dojeme večeru, zahájime pôst. Ktorý neprerušíme raňajkami. A od tej večere do obeda je to nejakých 16-18 hodín. A to úplne stačí. Telo prepína na energiu z ketónov asi po dvanástich hodinách od posledného jedla. Niektorí ľudia idú síce ešte ďalej a dávajú si tzv. OMAD - One Meal A Day. Keďže však ide najmä o tú pravidelnosť, nie je až také dôležité, či ten pôst trvá 16, 18, alebo takmer 24 hodín. Dôležitejšie je, že sa to deje každý deň a telo si na ten režim zvykne.
Už viac než rok jem dve jedlá denne. Prvé okolo jednej a druhé okolo šiestej večer. Medzi nimi má moje telo asi štyri hodiny na to, aby strávilo prijatú potravu. A ide mu to výborne, pretože je na to perfektne pripravené. Ako telá tých Pavlovových psov veľmi dobre vie, čo ho čaká a veľmi dobre vie, čo má robiť. Nikdy som síce nemal problémy s váhou, ale každopádne veľmi rád jem
a mám aj tendenciu sa prejedať. Ale ani to už nie je žiadny problém - teraz môžem zjesť čo sa do mňa zmestí. Telo si vie poradiť. Ako myslíte, že to vyzeralo, keď naši predkovia niečo ulovili? Potom, čo sa postili?
A okolo šiestej je už moje telo pripravené na druhú hostinu (anglicky feast). A o kvantite platí to, čo v prvom prípade. A keď idem
o tri hodiny neskôr spať - mám vždy krásne vytrávené, ale zároveň nemám hlad. Takže aj dobre spím. Hlad sa dostaví až ráno.
A veľa ľudí si teraz povie - no vidíš! Tu ho máš! Trpíš! Ale nie je to tak. Hlad predsa nebolí. Hlad je predsa normálnym zdravým prejavom nášho tela. Človek predsa dokáže bez jedla prežiť celé mesiace. Prečo by mal pre pár hodín ľahkého nepohodlia robiť paniku?! Ja som šéf - nie telo. A ja som povedal, že telo bude jesť až o jednej. A viete, čo sa vtedy stane? To telo povie - no dobre.
A už ma viac neotravuje.
Pred koncom pôstu sa idem prejsť a cvičím. To ešte umocňuje blahodárne účinky pôstu. V tej chvíli som nejedol asi 17 hodín
a necítim žiadnu únavu, či stratu energie, žiadnu slabosť, žiadny mučivý hlad. Nič podobné. Práve naopak - telo sa preplo do režimu prežitia a mám silu aj výdrž. (Keď som jedával x jedál denne, navyše plné sacharidov a pár hodín som sa nenajedol, moje telo kňučalo a postupne odchádzalo. Opakovane som dokonca upadal do glykemických kríz.) Keby naši predkovia kolabovali po pár hodinách nejedenia, dnes by ste nečítali tento článok, lebo by sme tu neboli. Pôst našich predkov práve dostal do módu prežitia,
a tak mali väčšiu silu, výdrž a inteligenciu zohnať si potravu. Chladničky ešte neboli.
"If our ancestors couldn't function when they were hungry, we wouldn't be here."
Dr. Peter Attia
To však zďaleka nie je všetko. Jedlo sa mi stalo vzácnejším a jeho príjem radostnejším. Už to nie je rutinná záležitosť. Každé jedlo je oslava. Veď aké je to úžasné - dopriať si hostinu 2x každý deň. Každé jedlo jem asi hodinu. Veď som ušetril čas tým, že som nemal raňajky. Lenže čuduj sa svete - ešte aj ten pôst ma baví. Ja sa dnes teším aj z toho, že mám hlad. To viem, že žijem, že všetko je ako má byť. A on po chvíli zas odíde, ale pripomenul mi, že ja som tvorcom mojej reality. Pre mnoho ľudí je ťažké nepozerať televíziu
a ísť namiesto toho cvičiť. Ale pre tých, čo namiesto pozerania televízie chodia cvičiť, je to radosť. To, že sa prekonali, že urobili niečo, čo nie je pohodlné, im robí radosť a dodáva mentálnu silu. V zdravom tele zdravý duch. Ani nehovoriac o endorfínoch - hormónoch šťastia, ktoré nám za to náš mozog dáva. A presne tak je to aj s tým pôstom. To, že človek prekonáva mierne nepohodlie a svoju lenivosť, má obrovské benefity. Pohodlnosť, do ktorej sme boli postupne vmanévrovaní farmaceutickou, zdravotnou a potravinárskou lobby cez ich hlásnu trúbu - korporátne médiá, nás ničí. Fyzicky aj mentálne. Toto nie sme my.
Na toto nás evolúcia nepripravila. To nie je naša prirodzenosť.
Každý človek, ktorý kedy niečo dosiahol, to dosiahol, lebo odpovedal na výzvu. Niečo ho vyzvalo, aby sa prekonal. Len tak sa stal veľkým. Tak vznikla každá legenda. Tak, že niekto prekonal seba a všetkých ostatných. Nie tak, že bol pohodlný. Nie tak, že bol lenivý. Našou prirodzenosťou je predsa challenge! Život našich predkov bola nekonečná challenge. Evolúcia je challenge. Život je challenge. Nie čakanie a umieranie. Vyvinuli sme sa, aby sme bojovali. Nie aby sme boli pohodlní. Pohodlie nás zabíja. Ničí
v nás toho bojovníka, ktorým v skutočnosti sme a máme byť. A pôst nám naopak dáva silu. Fyzickú aj mentálnu.
Dnes mám vďaka pôstu nielen menej tukov, ale aj viac svalovej hmoty. Pretože počas pôstu naše telo v oveľa väčšej miere produkuje rastový hormón. A vďaka zníženej produkcii inzulínu mám nielen viac energie a menej tukov, ale aj oveľa čistejšiu hlavu. Tieto články píšem vždy doobeda - čiže po minimálne trinástich až pätnástich hodinách pôstu. To je môj najdôležitejší, najkreatívnejší čas - potrebujem byť maximálne sústredený a v tomto sústredení niekoľko hodín zotrvať. A to je presne to, čo mi ten pôst umožňuje. Sústredenie a výkon.
"I fast for greater physical and mental efficiency."
Plato
Keď si dáte raňajky, profitujú rôzne lobby. Keď ich vynecháte, profitujete vy. Takže je zrejme na mieste položiť si otázku - kto je pre vás dôležitejší? Oni, alebo vy? A pozor ešte na jeden škodlivý nezmysel - redukčné diéty. Myslíte, že naši predkovia sa venovali diétam? Ja myslím, že nie. Prečo sa svetom, kde nastal stály prísun neprirodzenej potravy, šíri pandémia obezity? Už dávno to nie sú len Spojené štáty americké a Veľká Británia. Keď som chodil do školy ja, v každej triede bola jedna tučibomba. Dnes sú ich plné triedy. Blahodárne účinky pôstu však idú ďaleko za udržanie prirodzenej telesnej hmotnosti. Chcete mať nielen menej tukov, ale aj viac svalovej hmoty? Chcete mať viac energie? Čistejšiu hlavu? Podávať lepšie fyzické aj psychické výkony? Chcete mať svoj život pod kontrolou? Znížiť riziko rakoviny, Alzheimera, Parkinsona? Zlepšiť fungovanie vášho mozgu? Zlepšiť si pamäť? Zvýšiť imunitu a odolnosť voči stresu? Chcete žiť lepšie a dlhšie? Odpoveď už poznáte. A už viete aj to, že to nič nestojí. Stačí prestať jesť potraviny, ktoré pre nás nie sú prirodzené a ráno nejesť.
A že ste to nečítali v korporátnych médiách? Že vám o tom váš fitness tréner, či nutričný expert nič nepovedal? A rozumie anglicky? Zaujíma sa o špičkový výskum? Ale dnes už je toho vlastne plný internet - dokonca aj v slovenčine som už videl reklamy na "Keto diéty". Nenechajte sa však re-klamať. K priebežnému pôstu nič nepotrebujete - len to pochopenie a nadšenie z toho, ako dobre vám to robí. A samozrejme, že ak hneď nabehnete na režim 18-6, že to s vami zamáva - najmä ak ste sa pôstu predtým nevenovali. Ale to prejde. Po pár týždňoch si telo na nový režim zvykne a zmení vám to život. Nestalo sa to len mne - podľa komentárov pod videami o priebežnom pôste zďaleka nie som jediný.
Na tému priebežného pôstu dnes existuje more dobrých zdrojov informácií. Samozrejme najmä v angličtine. Čiže ak vás to zaujalo, alebo mi snáď neveríte, pátrajte. Ja som pre vás z tej záplavy vybral aspoň niekoľko silných videí. Tu je TED Talk nutričnej expertky menom Cynthia Thurlow o transformačnom potenciále priebežného pôstu.
Mark Mattson is the current Chief of the Laboratory of Neurosciences at the National Institute on Aging. He is also a professor of Neuroscience at The Johns Hopkins University. Tu je jeho TED Talk o tom, aké účinky má pôst na náš mozog.
Tu je rozhovor Joe Rogan-a s Dr. Peter Attia - expertom na výdrž a optimálny výkon.
Tu je hosťom Joe Rogana Dr. David Sinclair - expert na starnutie. Ja som si ich pozrel všetky. A čo Vy?
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies