Illusion of Choice

Illusion of Choice

Máte radi tradičnú slovenskú čokoládu Figaro? Tú dnes vyrába nadnárodný koncern Mondelez (premenovaný Kraft Foods). Alebo máte radi Fidorky, či tradičné Miňonky od "českej" firmy Opavia? Aj tú vlastní koncern Mondelez.

A tak je to takmer so všetkým. České pivovary už nevlastnia Česi. Škodovku už nevlastnia Česi. O Slovákoch ani nehovoriac. Najväčším podnikom v slovenských rukách sú Železiarne Podbrezová. Čítate správne - najväčším podnikom, ktorý patrí Slovákom sú Železiarne Podbrezová s približne 3.000 zamestnancami. Všetky väčšie podniky majú zahraničných vlastníkov. A samozrejme aj mnoho menších. Pred 30-timi rokmi sme žili v sebestačnej nezadĺženej krajine a dnes sme po uši zadĺžení a v našej krajine nám nepatrí takmer nič. To som však trochu odbočil...
 
Nadnárodné koncerny sú skvelými producentmi ilúzií. Máme im vraj byť vďační. Vďaka nim vraj máme prácu. Akoby sme ju pred ich príchodom nemali. Akoby sme bez nich nemohli žiť. Niekedy mám pocit, že oni vlastne vyrábajú vzduch. A vodu, čo padá
z neba. Snáď najkomickejšou je však ilúzia, že vďaka korporáciám a globálnemu kapitalizmu máme teraz väčší výber. Viac druhov žuvačiek, viac druhov áut... 
 
Problém je však v tom, že zrejme všetky žuvačky, cukríky a cukrovinky, ktoré vidíme v predajniach obchodných reťazcov, pochádzajú v podstate z jedného zdroja. Všetky tie zdanlivo separátne firmy, ktoré ich vyrobili totiž patria hŕstke nadnárodných korporácií
 
A ak ste si kúpili auto značky Fiat, Lancia, Alfa Romeo, Maserati, Chrysler, RAM, Dodge, alebo Jeep, v skutočnosti ho pre vás vyrobila korporácia FCA. Že ste o nej nikdy nepočuli? To na tom nič nemení. Skutočný a zásadný problém však tkvie v tom, že tieto ilúzie nevytvárajú len korporácie vyrábajúce autá a p-otraviny.
 
To isté platí pre korporácie priamo sa živiace vytváraním ilúzií. Mysleli ste si, že Markíza je slovenská televízia? V skutočnosti ju vlastní nadnárodná korporácia CME sídliaca na Bermudách, ktorú zas vlastní spoločnosť PPF Group N.V. Trh s vytváraním verejnej mienky je čím ďalej viac kontrolovaný. V roku 1983 sa o 90%-ný podiel na americkom mediálnom trhu delilo 50 firiem. Dnes ich je šesť.  
 Takmer všetky americké televízie, všetky noviny a všetok filmový priemysel vlastní iba šesť firiem. Tu je o tom celý článok. Najhoršie však na tom je, že tak je to aj s politikou. Američania a Briti majú na výber len s niekoľkých politických strán, ktoré všetky hlásajú takmer identické vyprázdnené heslá. Akoby ich jedna mater mala. A tak sa dostávame k tomu, že aj tu bohužiaľ platí, že tá toľko proklamovaná sloboda výberu, to toľko omieľané právo vybrať si, sú len ilúziou. Tu je o tom krátke video.   
 
 
 
S pozdravom
 
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies