Zdeno Chára je vraj dnes najstarším hráčom celej NHL. A napriek tomu sa rok za rokom v každom prípravnom kempe, ktorého sa zúčastní opakuje ten istý obrázok - 206 centimetrový a 113 kilový obor urobí viac zhybov na hrazde (4:15) ako ktorýkoľvek z jeho spoluhráčov...
Keď človek cestuje vlakom v Indii, vidí všelijaké obrázky. Raz náš vlak zastavil v jednom mestečku a na peróne stojaca žena začala rýchlo do vlaku nosiť vrecia s čerstvými kokosovými orechmi - to sú tie, čo u nás moc nevidno - tie zelené, so šupou, plné tekutiny a ťažké ako kýble s vodou. Nemohol som sa na to pozerať. Zoskočil som zo schodíkov a chcel jej pomôcť. Vážil som snáď o 20 kíl viac ako tá drobná indická žena a celkom vážne som robil skalné lezenie, čo je výrazne silový šport - zhyby na hrazde som robieval
s 30-kilovým kotúčom, biceps som cvičil s 30-kilovými jednoručkami. Lenže to vrece nešlo zdvihnúť! V tom sa tá drobná indická ženička vrátila po ďalší náklad - mierne ma odsunula, vrece s orechmi si svižne hodila na chrbát a šup s ním do vlaku. Na moje srandičky evidentne nemala čas...
Niekoľko rokov som žil v dome po mojich starých rodičoch. Keď sme ho opúšťali, prišiel za mnou náš dlhoročný sused s otázkou, či si môže zobrať kovové pletivo, ktorým bol pozemok obohnaný. Chcel ho do zberu. Nič som proti tomu nemal - naopak - ponúkol som sa, že mu pomôžem. Lenže opakovala sa scéna z Indie - tá rola pletiva bola neuveriteľne ťažká. A tak ma náš sused odsunul stranou a s nadľudskou silou si s tým poradil sám.
Čiže moja otázka je: Kde sa v týchto troch ľuďoch vzala tá neuveriteľná sila? Otec Zdena Cháru reprezentoval Československo
v grécko-rímskom zápase a dobre vedel čo funguje - v záhrade inštaloval horizontálnu tyč a svojmu synovi povedal, aby robil zhyby vždy, keď pôjde okolo. A namiesto posilňovne Zdeno so svojím otcom zápasil. Tá idická žena bola na dvíhanie ťažkých nákladov evidentne veľmi dobre zvyknutá. Môj bývalý sused bol z rodiny, ktorá sa nosením železa do zberných surovín živila odjakživa. Závažia ako bol ten plot dvíhal od detstva a takmer denne. Títo dvaja v živote neboli v posilňovni. Nikdy nerobili žiaden šport.
A predsa.
Nadľudskú silu a dokonalé kocky na bruchu dosiahli tak, že sa roky venovali najúčinnejšiemu silovému tréningu, aký poznáme. Problém so silovým tréningom je v podstate jednoduchý - po chvíli človek nevládze. Tomu sa ľudia snažia vzdorovať tým, že sa zatnú - ja to dám! Ešte jedno opakovanie! Snažia sa dať do toho maximum svojich síl. To všetci poznáme. Málokto však vie, že existuje aj oveľa jednoduchší a pritom spoľahlivejší, príjemnejší a efektívnejší spôsob.
V angličtine sa tomuto systému tréningu hovorí grease the groove. Čo znamená niečo ako mazať, premazávať drážku. Je to niečo tak jednoduché, že náš mozog najprv nechce prijať fakt, že je to tak. Odpoveď na problém silového tréningu je prekvapivo jednoduchá - paradoxne je ňou zníženie intenzity cvičenia. A súčasné radikálne zvýšenie frekvencie. V minulom článku som písal
o skutočnosti, že každodenné cvičenie má v konečnom dôsledku oveľa väčší efekt, než cvičenie, ktoré je možno intenzívnejšie
a zničujúcejšie, ale je prevádzané len niekoľkokrát do týždňa. Ono to však ide ešte ďalej.
Kto sa bude snažiť silu rozvíjať iba raz denne, narazí na jasný limit. Po chvíli nevládze. A premáhať sa síce môže, ale iba zriedkavo - fyzickú aj mentálnu silu si potrebuje ušetriť na ďalší deň. Preto by mal ísť maximálne na približne 80% svojho maxima. Ak povedzme maximálne urobí 10 zhybov na hrazde a trénuje raz denne, nemal by ich urobiť viac ako 8. Ani sérií nesmie urobiť príliš veľa. Aby mu zostala energia na ďalší deň. Povedzme, že takýmto spôsobom sa tento človek môže dostať na 20 zhybov denne. To nie je zlé. Ak takto trénuje 6x do týždňa, na konci týždňa má urobených 120 zhybov - 12x svoje maximum. Ale čo ak frekvenciu cvičenia ešte zvýši a ešte zníži počet opakovaní? Ak len v pohodičke premazáva drážku? Urobí iba polovicu svojho maxima - teda pre neho pohodičkových 5 zhybov. Ale povedzme, že 6x denne. Približne každé dve hodiny urobí svojich 5 zhybov. Ak to tak urobí 6 dní v týždni, na konci týždňa bude mať urobených 180 zhybov - 18x viac ako jeho maximum.
Pointa je v tom, že tento človek za ten týždeň nielen veľa natrénoval, ale urobil to v pohodičke. Takýchto týždňov dá s úsmevom
50 do roka. Vy nie ste Arnold Schwarzenegger ani Dorian Yates - tí ľudia sú slávni práve preto, že sú výnimoční. Nikto sa nedokázal zatnúť viac než oni. Ale napríklad 8-násobný Mr. Olympia Ronnie Coleman je dnes totálny invalid. Zničiť sa nie je žiadne umenie. Ale to nie je cesta. Otázkou je, ako cvičiť a pritom to nesiliť. Ako mať výsledky za použitia čo najmenšej fyzickej
a mentálnej energie. Ako si vytvoriť tréningový plán, ktorý môžete robiť celé roky.
Vráťme sa k príkladu človeka, ktorého osobný rekord je 10 zhybov na hrazde. Urobiť tých 5 zhybov mu bude trvať 3 minúty aj
s nástupom a vydýchaním. Čiže zopakovať to 6x denne mu nezaberie ani 20 minút. A navyše - takto nebude zničený - naopak - takto má z toho cvičenia radosť a energiu. Takto má čas a energiu aj na iné veci. Takto si ich nevyplytval na cvičenie a premáhanie sa.
A to je veľká vec. To možno len ťažko doceniť. Pre tohto človeka je urobiť 5 zhybov ako lusknúť prstami. Čiže jemu v podstate stačí 6x denne lusknúť prstami. Funguje to ako zázrak. Takto sa k svojej nadľudskej sile dostal Zdeno Chára. A takto sa k nej dostane každý, kto bude robiť fyzickú aktivitu tak, ako je nám prirodzená - nielen denne, ale aj priebežne počas celého dňa. Presne tak, ako sme to robili po celú históriu nášho druhu. K tomu sme sa vyvinuli. Tak prestaňme robiť veci, čo nám nie sú prirodzené! Začnime zas plávať s prúdom a mazať drážku! Je to najjednoduchšia a vekmi overená cesta k skvelej postave a nadľudskej sile.
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies