Tri milióny rokov sme žili ako lovci zberači. Po 99,5% histórie nášho druhu sme žili slobodne. Nič iné sme nepoznali. Len slobodu a nebezpečie. Pretože sloboda je nebezpečná. A tak sme ju vymenili. Vymenili sme ju za neslobodné bezpečie. Bezpečnosť, bezpečie, zabezpečiť - to sú slová dnešných dní. A samozrejme zaklínadlo "sloboda a demokracia". Aby sme si mysleli, že ich máme. Goebbelsova 100x opakovaná lož sa stala pravdou. Lenže ja som bol 4x v Indii a tam som videl ako vyzerá sloboda. Lebo aj len ten náznak slobody, ktorý dnes v Indii ešte stále majú, je obrovským kontrastom k tomu, v čom žijeme my tu - v tom tzv. vyspelom svete. Len jeden príklad za všetky - cestná doprava. Indická vláda postaví cesty. A tam jej úloha končí. Oni sa neopovažujú ľudí, ktorí im na to dali svoje peniaze, obťažovať diktovaním ako majú tie cesty používať. Žiadne dopravné značky, žiadne pravidlá, žiadne príkazy ako rýchlo, alebo pomaly majú ľudia jazdiť, žiadne potvrdenia, žiadne merania, buzerácie, cestné kontroly - nič. Tak podľa mňa vyzerá sloboda. Že to nemôže fungovať? Naopak - funguje to výborne.
Raz sme stáli na benzínovej pumpe a pred nami zrazu vidíme auto s označením autoškoly. Čo bolo pre mňa šokujúce - každý Ind sa už predsa rodí ako najlepší šofér na svete a tak aj celý život šoféruje - takže načo by komu bola autoškola? A tak som sa na to opýtal nášho tamilského kamaráta Kaniho: "Vy máte vodičské preukazy??". Kani sa skoro urazil: "Jasné, že máme!". To ma prekvapilo ešte viac a tak sa pýtam: "A majú ich ľudia?" - "Nie - to nie." Znela odpoveď. Takže asi tak. Vláda nariadila preukazy a každý na to prdí, pretože usúdil, že šoférovať vie aj bez preukazu. Tak podľa mňa vyzerá sloboda.
A mimochodom - keď bol v Indii Top Gear - Jeremy, James aj Richard sa jednoznačne a jednohlasne zhodli v tom, že ten indický dopravný systém bez pravidiel je ďaleko lepší a efektívnejší než ten náš - neslobodný. Ale to už akože korektná BBC nemohla odvysielať. Lebo povedať, že niečo, čo je slobodné, ale nebezpečné je lepšie ako tá naša nanútená bezpečnosť, je "kontroverzné". Čiže strašne zlé. Niekomu by sa mohlo niečo stať - úúú! James dokonca na Jeremy-ho návrh, že by sa ten ich systém šoférovania mal zaviezť aj v Británii odpovedá: "Ja si dokonca myslím, že by sme mali prijať ich prístup k väčšine vecí." A toto má v Indii takmer každý, kto tam zavítal z toho nášho neslobodného kontinentu. Človek zrazu môže dýchať - lebo tá sloboda tam prestupuje všetko. Pre Európana je tento náhly a nečakaný zážitok slobody niečím neuveriteľným.
Tí, čo to pochopili, sa však následne - nezodpovedne a kacírsky - začnú zamýšľať nad tým, prečo je to tak. Ako sme sa od takmer absolútnej slobody dostali k takmer absolútnej diktatúre nikde nekončiacich nezmyselných administratívnych nariadení. A o tom je legendárna reč Paul-a Harvey-ho z roku 1965. On síce hovorí o Amerike, ale ten systém prechodu od demokracie k totalite je všade rovnaký.
Začína to tým, že nám vláda sľúbi, či akoby priateľsky navrhne, že bude niečo robiť za nás. Ono dnes si na to málokto spomenie, ale minimálne po 99,5% našej histórie sme sa o všetko postarali sami. O svoju potravu sme sa postarali sami, o svoje bývanie sme sa postarali sami, o naše deti, naše zravie, našu bezpečnosť... - o to všetko sme sa starali a postarali my sami. Žiadnu vládu, žiadnych byrokratov, odborníkov, žiadny centralizovaný systém sme nepotrebovali, pretože všetko sme si zabezpečili my sami. Domy sme si stavali my sami, potravu sme si zabezpečili my sami. Nič a nikoho sme k tomu nepotrebovali. Žiadne potvrdenia, žiadne obchody! Lenže potom sme prikývli tomu, že niekto bude robiť niečo za nás. A na to, aby vláda niečo urobila, potrebuje naše peniaze. A tak zavedie dane. Lenže tých nikdy nie je dosť, pretože čím viac toho pre nás vláda robí, tým ešte viac by toho chcela pre nás robiť - starať sa o nás. Ak si dnes napríklad chcete postaviť dom, už si ho nemôžme - tak ako sme to robili po celú predošlú históriu nášho rodu - len tak postaviť. Dnes musí Váš dom odobriť štát. Aby ste si ho snáď nepostavili zle. A na túto dojemnú starostlivosť vláda potrebuje ďalšie a ďalšie dane. A čím viac sme vláde zaplatili, tým je mocnejšia. A čím je mocnejšia, tým viac môže a diktuje nám, ako sa máme správať. Zrazu musíme dodržiavať donekonečna sa rozrastajúci zoznam nariadení. A nie kvôli vláde - nie nie nie - vláda nám predsa vždy chce len dobre - to kvôli nám - pre naše vlastné dobro - pre našu vlastnú bezpečnosť. A nedajbože sa tomu niekto vymkol - vykríkol, že takto teda nie! Zavrime ho, zničme - má iný názor - nedodržuje pravidlá - chce nám zle - vláda zakroč! Takto vznikla diktatúra, v ktorej žijeme. Jej súčasťou je samozrejme goebbelsovský mediálny aparát, ktorý nás denno denne presviedča o tom, že žijeme v slobode a demokracii. Geniálna reč Paul-a Harvey-ho z pred takmer šesťdesiatich rokov však jasne odhaľuje, že všetko je inak. Že sloboda vyzerá inak. Nedajme sa oklamať!
Poznámka k angličtine: Pomerne náročné počúvanie. Síce zrozumiteľná americká výslovnosť, ale zložitejší obsah, zložitejší slovník a ide to celkom rýchlo. Navyše vo videu nie sú titulky. Z toho dôvodu posielam aj prepis. Dúfam, že za jeho pomoci a videa ilustrujúceho obsah, sa Vám podarí porozumieť, lebo je to fakt sila.
