Podľa dostupných informácií má dnes Duolingo viac ako 300 miliónov registrovaných používateľov, čo z neho robí bezkonkurenčne najpoužívanejší program na výučbu cudzích jazykov na svete. V tomto článku sa najprv pozrieme na to, ako Duolingo vzniklo a kto ho vytvoril. Potom si povieme, prečo je táto aplikácia nielen neefektívna, ale prečo je dokonca priamo prekážkou k efektívnemu osvojeniu cudzieho jazyka. A nakoniec sa pozrieme na záhadu, ako sa niečo s tak nízkou mierou funkčnosti mohlo stať tak neuveriteľne populárnym a aké je naše celkové hodnotenie.
Duolingo vytvoril geniálny ítečkár a podnikateľ Luis von Ahn a jeho postgraduálny študent na Carnegie Mellon University v Pittsburghu Severin Hacker s tímom ďalších ľudí. (Mimochodom, viete si predstaviť lepšie meno pre ítečkára?) Von Ahn sa narodil v roku 1978 do nemeckej rodiny žijúcej v Guatemale. V Spojených štátoch amerických študoval matematiku a neskôr informačné technológie. Bol vynikajúcim študentom a v tejto oblasti postupne dosiahol viacero nemalých úspechov: Už okolo roku 2000 vymyslel a vytvoril softvér zvaný CAPTCHA a o pár rokov systém zvaný reCAPTCHA. Bol tiež pri zrode tzv. human computation a tzv. games with a purpose. Stal sa jednou z najväčších postáv celého tohto nesmierne konkurenčného odvetvia.
A evidentne nemal talent iba na IT. Stál aj pri zrode tzv. crowdfundingu - svoje projekty opakovane a veľmi efektívne dokázal financovať z cudzích peňazí. Svoj systém reCAPTCHA v roku 2009 predal firme Google a následne sa začal koncom roka 2009 zaujímať o nové využitie poznatkov zo svojho predošlého projektu. A tak vzniklo Duolingo. Druhotným efektom používania systému reCAPTCHA je totiž skutočnosť, že milióny jeho používateľov v skutočnosti digitalizujú knihy. Slová, ktoré sú vpisované do požadovanej kolónky, pochádzajú z kníh, ktoré chce niekto (Google) digitalizovať. A používaním systému reCAPTCHA to zadarmo robili jeho používatelia.
Dnes sa tento systém, pokiaľ viem, presunul do novej fázy a Google ho používa na spresnenie svojho systému na „automatické” rozpoznávanie objektov na obrázkoch. Ale systém je ten istý - každodenne milióny ľudí, ktorí potrebujú použiť systém reCAPTCHA, aby im do ich počítačov nevliezli iné počítače, chtiac-nechtiac pracujú na spresňovaní Googlu patriacemu systému na „automatické” rozpoznávanie obrázkov. Vráťme sa však k projektu Duolingo.
Luis von Ahn podľa vlastných slov uvažoval takto: „Ak sme mohli milióny používateľov systému reCAPTCHA použiť na digitalizovanie miliónov kníh, nemohli by sme podobným spôsobom využiť milióny používateľov webu k tomu, aby prekladali obsah webstránok do iných jazykov?” Zaplatiť za to prekladateľom by vraj bolo pre firmu Google strašne drahé. A Luis von Ahn vymyslel, ako by sa to dalo obísť. Stačilo by predsa používateľom webu podstrčiť niečo, čo by ich motivovalo k tomu, aby prekladali do iných jazykov - podobne, ako sme im dali systém reCAPTCHA k tomu, aby pre Google digitalizovali knihy. Geniálne, nie?
“… the problem of lack of motivation. How are we gonna motivate people to actually translate the web for free? Normally you have to pay people to do this. So how are we gonna motivate them to do it for free? There's a way to solve both of these things with the same solution (...) And that is to transform language translation into something that millions of people want to do and that also helps with the problem with lack of bilinguals.” Luis von Ahn
Potom to stačilo už len zabaliť do toho správneho obalu, odprezentovať to tým správnym spôsobom a nemohlo nasledovať nič než veľký úspech: milióny ľudí dnes vo svojom voľnom čase ochotne a bezplatne pracuje pre Google, ročný príjem firmy pána von Ahn-a sa pohybuje v desiatkach miliónov dolárov a jej hodnota sa vraj blíži k dvom miliardám dolárov. Aj Corona kríza im vraj a celkom pochopiteľne veľmi pomohla - milióny ľudí sedia doma a poslušne prekladajú. Poďme sa však pozrieť na to, ako celá táto vec vyzerá pre ľudí, ktorí očakávajú, že sa s jej pomocou naučia nejaký cudzí jazyk.
Predtým, ako sa k tomu dostaneme, povedzme si, že niečo z toho predsa len funguje - okrem bezplatnej prekladateľskej služby pre Google a výnosov jej majiteľov užívateľom funguje prideľovanie ingotov plus celý ten systém videohry. Tak ako vo všetkých videohrách, aj tu to funguje. A evidentne funguje aj každodenné zvolávanie členov - či už im to je príjemné alebo nie. Tu však končí výpočet toho, čo je na tejto aplikácii funkčné.
Prvotnou myšlienkou a zámerom tímu okolo pána von Ahn-a bolo predsa vytvoriť program, ktorý bude „automaticky” prekladať obsah webových stránok. Nie program na výučbu cudzích jazykov - ten bol k tomu pridaný, aby poslúžil ako motivácia jeho užívateľom k aktivite, ktorú robia pre firmu Google. Pán von Ahn k tomu síce dodáva, že tento systém súčasne slúži aj jeho užívateľom, ktorí sa vraj tým prekladaním učia cudzie jazyky, ale to je práve tá časť, kde pán von Ahn nehovorí pravdu.
Či pán von Ahn v tomto ohľade iba nevedome zavádza, alebo vedome klame, nie je z pohľadu užívateľa vôbec podstatné. Môj názor je, že pán von Ahn tomu zrejme iba nerozumie. Evidentne je to geniálny ítečkár, ktorý prišiel nie len na jeden, ale hneď niekoľko prevratných vynálezov a veľmi pravdepodobne je právom považovaný za jedného z najbystrejších ľudí celého tohto odvetvia. Ale problémom ľudí, ktorí na tak nebývalej úrovni zvládli jednu oblasť, je, že majú tendenciu myslieť si, že automaticky rozumejú aj niečomu inému. Niečomu, čo nikdy neskúsili a nemajú v tom žiadne vedomosti. Tu pravdepodobne prichádza do hry aj dnes už dobre popísaný Dunning-Krugerov efekt - čím menej toho človek na začiatku o nejakej oblasti vie, tým väčšia je jeho tendencia myslieť si, že o nej vie všetko.
Pri všetkej úcte k pánovi von Ahn-ovi za všetko, za čo si ju zaslúži, v jeho životopise som nenašiel jedinú zmienku o tom, že by niekedy niekoho učil, či aspoň pomáhal učiť cudzí jazyk. A preto ako geniálny ítečkár vytvoril aplikáciu, ktorá geniálne ítečkársky funguje. Ale nie na učenie jazykov. Keďže učenie cudzích jazykov je oblasť, o ktorej nemal pán von Ahn žiadne znalosti, zrejme sa domnieval, že vie o nej všetko. How hard could it be, eh?! Ale keďže v tejto oblasti nemal žiadne vedomosti, nemohol vedieť ani to, ako veľa o tom nevie. On si zrejme myslel, že jazyk funguje ako ten, ktorým sa on dorozumieva s počítačom. Lenže žiadny skutočný jazyk takto nefunguje. Takto sa žiadny skutočný jazyk nikto nikdy neučil, pretože týmto spôsobom by sa nič nenaučil. Takto to totiž nefunguje. Funguje to presne naopak.
Najefektívnejší spôsob osvojenia akéhokoľvek jazyka je ten, ktorý sme použili k tomu, aby sme sa naučili materinskú reč - vnímali sme a boli sme ponorení do tých situácií. Nie do toho jazyka - o ten sme sa vôbec nestarali. Ešte lepší príklad je čeština. My, Slováci, jej snáď všetci rozumieme rovnako dobre ako slovenčine. A to napriek tomu a práve preto, že sme len sledovali televíziu, filmy atď. Alebo vy poznáte niekoho, kto robil gramatické cvičenia, či učil sa „slovíčka”? To je ale absurdná predstava, že?!
A nie je to tým, že čeština je taká podobná - lebo to je aj kopa iných jazykov. A naopak - na základe výskumu Dr. J. Marvin Browna vieme, že ak tak, ako sme si osvojili češtinu, budeme hoci aj v dospelom veku postupovať hoci aj s thajčinou, dokážeme si ju osvojiť na podobnej úrovni, ako sme si osvojili češtinu. Ale tento výskum jasne hovorí, že to musíme robiť presne tak, ako sme to robili so slovenčinou a češtinou - nerýpať sa v tom jazyku. Iba sledovať tie situácie. Dôkazy, že takto to skutočne funguje, sa nám dnes množia - začína byť medzi nami čím ďalej viac ľudí, ktorí si angličtinu osvojili vďaka tomu, že hrali videohry. Vďaka tomu, že čítali knihy a články, sledovali videá a filmy… Hlavne však sledovali v tom jazyku niečo, čo ich zaujalo až tak, že zabudli, že je to v angličtine. Návody, ako na to, nájdete tu.
Ale Duolingo robí presný opak - nechá vás rôznymi cvičeniami sa v jazyku vŕtať. Nie - ono je to vlastne ešte horšie, keby ste ten jazyk skutočne kvalitne analyzovali, k niečomu by ste sa predsa len dopracovali - aj to je cesta, aj keď nie pre každého. V Duolingo však máte len tú nezmyselnú znôšku slov a viet a ich mechanické preklady. Nič viac! Takto to vyzerá, keď dáte jazyk riešiť počítačovému programu - zrazu to ani nevyzerá ako skutočný jazyk. Zrazu to nedáva žiadny zmysel. Pretože ten počítač tomu nerozumie - pre neho je to len kopa slov. A nerozumejú tomu ani tí, čo ho vytvorili. Alebo možno aj hej, ale radšej o tom mlčia. Lenže používatelia aplikácie tomu jazyku rozumieť chcú. A to im bohužiaľ táto aplikácia neposkytuje ani náznakom. Nič také predsa neobsahuje. V tejto súvislosti je podľa mňa veľavravným aj fakt, že samotné Duolingo na svojej stránke uvádza, že z jeho zamestnancov je na samotnú výučbu sústredených plných 8 %! Čiže 92 % sa sústredí na IT a na zvyšovanie zisku. A učiteľskej sekcii sa ušlo tých 8 %.
Pán von Ahn teda vytvoril aplikáciu, ktorá firme Google zabezpečuje bezplatné preklady a tvrdil, že zároveň bude učiť ľudí jazyky. Prvú vec evidentne zabezpečil. Druhú však nie. Jeho predstava, ktorú sa mu podarilo podsunúť jej používateľom, je založená na celkom mylných základoch. Tieto základy totiž vyhovujú tomu, aby aplikácia prinášala jej majiteľom to, čo od nej chceli. Avšak na to, aby prinášala, čo by od nej chceli aj jej používatelia, by bolo nutné postaviť ju na úplne iných základoch.
A toto, samozrejme, nie je iba môj názor. Zhodujú sa na ňom všetci, ktorí vedia, o čom hovoria. Veď táto aplikácia je postavená na doslovných prekladoch! Veď preto sa to tak aj volá: duo lingo - dva jazyky. Neustále nezmyselné prepínanie. Keď som kedysi prvýkrát počul, že najpoužívanejšia svetová aplikácia je postavená na doslovných prekladoch, nechcel som tomu veriť. (Angličtinu som veľmi úspešne učil 21 rokov a za celý ten čas boli preklady pre všetkých mojich študentov zakázané. Pretože takto by sa tí ľudia iba zablokovali.) A keď som o tom premýšľal, hovoril som si, že to predsa nemôže fungovať dlho - že ľudia predsa musia časom prísť na to, že je to nezmysel, že takto sa jazyk predsa nikto naučiť nemôže. Ale to už je pekných pár rokov. Čiže v tom som sa evidentne mýlil. Isté však je, že komerčný úspech tejto aplikácie nemá s jej funkčnosťou nič spoločné. K tomu sa dostanem neskôr.
To, že je to urobené „hravou formou”, že to má nejakú grafiku, že tak ako vo videohre má užívateľ zbierať nejaké body atď. - to všetko je absolútne vedľajšie a nemá nič s podstatou toho, čo táto aplikácia v skutočnosti robí. Duolingo je ako to auto tej imaginárnej pravekej rodiny Flintstonovcov, ktoré nemalo motor ani brzdy. Áno - tá vec skutočne mala sedačky, náznak strechy a tvarom skutočne pripomína auto a rodina Flinstonovcov to skutočne používala na prepravu. Lenže to bola kreslená rozprávka.
Screenshot urobený zo stránky: https://pamgrout.com/2018/02/23/is-your-mind-driving-a-fred-flintstone-car/
V reálnom svete vec, ktorá nemá motor a brzdy, nepovažujeme za funkčné auto. Aj keby tak vyzeralo. Ak nemá motor a brzdy, nie je to auto. Napriek tomu, že sa tá vec dá postrčiť a dolu kopcom sa dokonca môžeme aj zviesť. Čiže fakt, že Duolingo samozrejme a nespochybniteľne zvláda určité veci na výbornú, neznamená, že je to funkčný systém. Pretože v jeho samých základoch, v jeho samom srdci nemá žiadny motor. Nie je tam nič, čo by zabezpečilo pohon. Nič, čo by vás dostalo z miesta A do miesta B. Namiesto toho je tam ten nožný pohon. Za pomoci ktorého sa nikdy nikam nedostanete. A nielen vy. Niečo také jednoducho neexistuje. A túto skutočnosť dokonca potvrdzujú aj jeho samotní tvorcovia - slovami aj činmi. K tomu sa tiež dostaneme.
Koľko poznáte ľudí, ktorí sa naučili nejaký cudzí jazyk cez Duolingo? Ak niekoho takého nájdete, rýchlo ho odfoťte a dobre ten prípad zadokumentujte - budete slávny, bude to totiž jediný žijúci exemplár. Taká je realita. Preklady - a ešte tie doslovné, na ktorých je celé Duolingo postavené - sú ten najhorší spôsob, ako by ste sa mohli pokúšať naučiť cudzí jazyk. Výskum dokonca hovorí, že toto je ešte horšie, akoby ste nerobili vôbec nič! Áno - čítate správne, poctivý výskum hovorí jasnou rečou. (Túto vec rozoberáme na iných miestach - ak vás zaujímajú detaily, kliknite sem a sem.)
Moja kolegyňa, ktorá ovláda šesť jazykov a v minulosti vyskúšala Duolingo na vlastnej koži, o tejto skúsenosti hovorí: ,,Duolingo som vyskúšala niekoľkokrát - keď som sa začínala venovať portugalčine a na zdokonalenie francúzštiny. Hneď prvá nevýhoda pre Slovákov je, že Duolingo nemá východiskový jazyk slovenčinu. Pre mňa to problém nebol, automaticky som si zapísala angličtinu. Lenže Slovák, ktorý sa chce učiť práve angličtinu, nemá na výber nič iné, len nám najbližší jazyk - češtinu. A tá, či už chceme alebo nie, je predsa len cudzí jazyk. Koľko Slovákov češtinou aj gramaticky správne píše? Tu vám slovenské odpovede nepomôžu. Oveľa zásadnejším problémom však je, že Duolingo používa nezmyselný výber slovnej zásoby a nezmyselné umelé vety, nemajúce so skutočným jazykom nič spoločné. Posúďte sami: “Your bear drinks beer. Those bears will not wear pants. I am a horse...” Tieto a im podobné vety sú v Duolingo naozaj na preklad. Je to dokonca úplne bežné! Opravte ma, ak sa mýlim, ale takto predsa ľudia normálne nerozprávajú, tak načo si to pamätať? Prečo by sme sa mali memorovať frázy, ktoré nikdy nikde nevyužijeme? A keď ich preložíte zle, tak vám ich tá aplikácia podsunie znova a znova. Čo je poriadna nuda a strata času a nie cesta k ovládnutiu cudzieho jazyka. Mňa tento detinský spôsob výučby a nezmyselný obsah poriadne vyrušoval a namiesto toho, aby som mala radosť z napredovania, mnohokrát som sa prichytila pri tom, ako rozmýšľam - Čo sú toto za hlúposti?! - A s mojou pozornosťou postupne odišla aj chuť ďalej s Duolingo pokračovať. O zahltení reklamami, rôznymi upozorneniami a emailami ani nehovoriac. Duolingo ma na začiatku zaujalo, chvíľu aj celkom bavilo, no po čase znudilo opakujúcimi sa slovami a frázami. Všetky levely som nedokončila ani v jednom zo spomínaných jazykov a osobne nepoznám nikoho, kto by sa naučil angličtinu z tejto appky, hoci ju viacerí z môjho okolia použili či používajú.”
No dobre, ale znamená to, že toto „auto” vôbec nefunguje? A odpoveď znie, že ak do tej aplikácie vložíte desiatky a stovky hodín vášho času, nejaké slovíčka naozaj pochytíte. Určite aj zopár nezmyselných neprirodzených viet, ktoré vám veľmi pravdepodobne nikdy k ničomu nebudú. Ale problém je v tom, že namiesto krvopotného poháňania predpotopného rockomobilu ste sa mohli venovať niečomu zmysluplnému - viesť sa normálnym funkčným autom a dnes tak byť úplne niekde inde.
Stále neveríte? Aj samotný šéf celého projektu pán von Ahn hovorí, že s Duolingo sa dostanete maximálne na úroveň lepšieho začiatočníka. Skutočný problém je však v tom, že za ten čas sa naučíte vnímať jazyk tak, ako ho vníma počítač - ako nespojitý systém slovíčok, idúcich nejako za sebou. A toto vnímanie sa vám stane prekážkou ďalšieho rozvoja. Že takto funguje jazyk, si možno predstavuje pán von Ahn a jeho ítečkári, ale takto žiadny jazyk samozrejme nefunguje. Na to budete musieť čím skôr zabudnúť. Nebyť tejto neuveriteľnej aplikácie, vnímať jazyk týmto podivným spôsobom by vás zrejme nikdy nenapadlo.
Nekúpite? Je na predaj!
Screenshot urobený zo stránky: https://www.pinterest.com/pin/420171840219297203/
Samozrejme, že Duolingo na svojej stránke tvrdí niečo iné a samozrejme, že si na to zaplatili aj nejaký ten „nezávislý výskum”, ktorý celkom náhodou potvrdil to, čo mal potvrdiť. Ale keď sa jeden z najvyšších manažérov spoločnosti Duolingo Bob Meese za pomoci aplikácie Duolingo pol roka učil po španielsky a následne sa ho opýtali Hablas español? (Hovoríte po španielsky?), nedokázal odpovedať. A keď sa samotný Luis von Ahn za pomoci svojej aplikácie učil pol roka po francúzsky, výsledok bol vraj veľmi podobný. Na kritiku však odpovedal: „Podstatná časť používateľov Duolingo používa, lebo je to zábava a nie je to úplná strata času.” Čiže áno, vieme, že to nefunguje, ale je to zábava a lepšie strávený čas než napríklad pozeranie televízie. Lenže pravda je taká, že ak budete hravou formou robiť nezmysel, budete síce hravou formou, ale robiť nezmysel. Také je smutné tajomstvo tejto aplikácie.
Samozrejme, že mnoho ľudí tomu, čo tu o Duolingo hovorím, nebude veriť. Preto som sa rozhodol odpovedať aj na tú fascinujúcu otázku - ako je možné, že niečo tak zúfalo nefunkčné, má toľko používateľov? A dôvodov je, pochopiteľne, viacero. Postupne ich rozoberiem tak, aby si každý mohol urobiť úsudok, či to na Duolingo nakoniec sedí alebo nie.
#1 Conformity. Tu si zrejme mnoho ľudí povie - to sa mňa netýka. Lenže výskum ukázal, že sa to týka viac ako troch štvrtín obyvateľstva. Poďme však poporiadku. Ako všetci dobre vieme, Adolf Hitler sa nestal nemeckým Führerom vojenským pučom. Ten mu nevyšiel a šiel zaň do basy. A tak si uvedomil, že musí vyhrať voľby. A to sa mu aj podarilo. Opakovane. A následne za pomoci Goebbelsovej propagandy zmanipuloval nemecký národ na nepoznanie.
Mnoho múdrych hláv si po vojne lámalo tie múdre hlavy nad tým, ako bolo možné zmanipulovať jeden z najcivilizovanejších národov do tak neuveriteľnej miery. Veď mali demokraciu. A jednu z najlepších odpovedí poskytol psychologický experiment, ktorý vošiel do dejín ako The Asch Conformity Experiment.
Americký psychológ Solomon Asch vymyslel a v roku 1955 uskutočnil takýto pokus: Ľudí, ktorí boli predmetom experimentu, zamiešal do skupín 6 - 8 svojich agentov, tí sa tvárili ako ďalší bežní účastníci. A experiment sa tváril ako výskum vizuálneho vnímania - účastníkom boli predložené dve kartičky, ktoré vyzerali takto:
Ľudia mali určiť, ktorá z čiarok na pravej kartičke je rovnako dlhá ako čiarka na ľavej kartičke. Čiže trochu sa to javí ako test percepcie a optických ilúzií. Lenže to bola iba zásterka. V skutočnosti - ako je jasné z týchto obrázkov, je odpoveď jednoduchá a jasná. V tomto konkrétnom prípade je čiarka A evidentne dlhšia a čiarka B evidentne kratšia ako čiarka X. Každý človek s normálnym zrakom vie túto otázku vždy zodpovedať správne. Lenže ukázalo sa, že tak by to bolo, len ak by sa ten človek rozhodoval bez tlaku svojho okolia. Ktoré, ako ukázal tento experiment, dokáže s ľuďmi robiť divy.
Experiment mal 18 kôl. V prvých šiestich tí inštruovaní agenti všetci odpovedali správne a tak isto odpovedal aj testovaný človek. Týmto sa tento človek uistil, že je v skupine ľudí, ktorí majú dobrý úsudok a dávajú zmysluplné odpovede. Lenže v nasledujúcich dvanástich kolách začali tí dohodnutí agenti dávať nesprávne odpovede. A o tom bol tento experiment - či sledovaný človek podľahne názoru iných, alebo bude naďalej dávať odpovede, ktoré by poskytol, keby tam bol sám.
A výsledky boli šokujúce. Plných 77 % ľudí v rôznej miere podľahlo názoru okolia. Iba 23 % sledovaných subjektov bolo za týchto podmienok schopných nenechať sa ovplyvniť. Otázkou samozrejme zostáva, u koľkých z tých, čo podľahli, šlo o zmenu samotnej percepcie - že zrazu „videli” niečo, čo v skutočnosti nevideli - a u koľkých šlo o vedomú zmenu svojej voľby zo strachu, že budú stáť proti väčšine. To je však vedľajšie. Podstatné bolo ich konanie. Ich odpovede.
Pomaly to už bude 200 rokov, čo Hans Christian Andersen napísal svoju slávnu rozprávku Cisárove nové šaty. Ktorá vo svojej podstate hovorí to isté - ľudia menia svoje názory a dokonca „vidia” neviditeľné šaty len preto, že sú presvedčení, že ich vidia aj všetci ostatní. Nezačína vám to pripomínať tú situáciu s Duolingo?
300 miliónov ľudí sa nemôže mýliť? Určite? „Moji známi a kamaráti sú všetko veľmi inteligentní ľudia - oni by Duolingo nikdy nepoužívali, ak by to nebolo efektívne.” A ste si istí? A čo keby ste sa prestali pozerať na to, čo si myslia oni a pre zmenu si názor vytvorili sami? To, že sa nechali zmanipulovať iní - bez ohľadu na to, koľko ich je a kto presne to je, predsa neznamená, že sa máte nechať zmanipulovať aj vy. Tak ako muž na fotografii. August Landmesser. Človek, ktorý si v ochotne hajlujúcom dave demonštratívne založil ruky. Ja nie! Nech sa deje čokoľvek, ja mám iný názor. Aj keby vás bolo 300 miliónov...
Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/August_Landmesser
Faktom je, že v skutočnosti ani nevieme, koľko z tých deklarovaných 300 miliónov registrovaných užívateľov je aktívnych. A navyše - cudzí jazyk sa vraj na tejto planéte učí asi 1 200 000 000 ľudí. Čiže Duolingo používa prinajlepšom iba jedna štvrtina z nich. To približne súhlasí aj s počtami používateľov Duolingo v češtine - z ľudí, ktorí majú záujem o cudzie jazyky, používa Duolingo menej ako jedna štvrtina. Poďme však ďalej.
#2 RIFLE. Význam tohto slova v angličtine je „puška”. Dlhá strelná zbraň. Ale v slovenčine, češtine a viacerých ďalších stredoeurópskych jazykoch je synonymom pre jeans. Ako k tomu prišlo?
Občania Juhoslávie žili pod ochrannou rukou Josipa Broz Tita. Na nich sa hegemónia Moskvy nevzťahovala. Oni mohli cestovať na západ. A kupovať si tam džínsy. Lenže na levisky a ďalšie top značky nemali dosť peňazí. A tak sa zrazu neuveriteľným spôsobom presadila talianska značka džínsov - RIFLE. Bol to ošiaľ. Jugoši ich kupovali a pašovali na tisíce.
A postupne sa dostali aj k nám. Zrazu tu boli džínsy. A takmer všetky boli jednej a tej istej značky. A tak sa puška stala synonymom pre jeans. Začína vám to pripomínať situáciu s Duolingo? Poznáte niekoho, kto používa nejaký software na učenie sa cudzieho jazyka a nie je to Duolingo? Áno - všetci vieme, že existujú aj iné. Tak ako ľudia v socialistickom tábore vedeli, že RIFLE nie sú jediná značka džínsov. Ale tak ako oni po tých ďalších možnostiach nepátrali a šli po tom, čo bolo najbližšie, tak to robia aj ľudia s Duolingo. Ktoré sa stalo synonymom pre „aplikáciu na učenie sa cudzieho jazyka”. Tak to je. Smutnou pravdou však je aj to, že tí ľudia socialistického tábora až tak veľmi na výber nemali. Kým dnes ľudia tú možnosť majú. Každý má internet, každý má možnosť zistiť si, ako to vlastne je. Že existujú aj iné a medzi nimi aj oveľa lepšie ponuky. Ak však k tejto prirodzenej pohodlnosti pripočítame náš predošlý bod, myslím si, že tá záhada popularity nefunkčnej aplikácie Duolingo sa nám začína rozpletať. Poďme však ďalej.
#3 Branding. Značkami sme fascinovaní. Značky nás dokonca majú v hrsti. Je to zaujímavý fenomén. Takmer všetko, čo dnes používame, má nejakú značku. Keď nad tým uvažujem, je ťažké vôbec pomyslieť na niečo, čo používam a čo by nemalo značku. Oveľa dôležitejšou než tento fakt je základná skutočnosť, že voči značkám sme emocionálne zainteresovaní. Je to nakoniec už viac ako desať rokov, čo stránky svetových denníkov zaplavila správa o 17-ročnom Číňanovi, čo predal svoju obličku, aby si mohol kúpiť iPhone a iPad.
Na nadnárodných značkách je niečo, čo nás až prekvapivo silne nabíja emóciami. Apple buď milujeme, alebo nenávidíme. BMW buď milujeme, alebo nenávidíme. Keby sme boli majiteľmi akcií týchto firiem, bolo by to pochopiteľné. Ale bohužiaľ nie sme. A možno aj neznášame tie firmy, čo sú za nimi, ale značky? To je niečo úplne iné. Značky nás dokážu úplne zhypnotizovať. Ako had hlodavca. Zrazu ochotne robíme veci, ktoré často aj dobre vieme, že by sme robiť nemali, ale nevieme si pomôcť.
Odborníci v oblasti, ktorej hovoríme branding, prišli na niečo zásadné. V asi 99 % našej histórie sme žili ako lovci a zberači v tlupách a kmeňovom usporiadaní. A bez ohľadu na to, čo si o tom kto myslí, toto je v nás stále hlboko zakorenené. Byť súčasťou kmeňa je pre nás všetkým. Dáva nám to našu identitu - to, do akého kmeňa patríme, hovorí o tom, kto sme. Či sa nám to páči alebo nie, ľudia sa na nás pozerajú cez to, aké značky preferujeme. Čiže podľa toho, príslušníkmi akých pomyselných kmeňov sme. A značky a ich tvorcovia to dobre vedia a tieto hlboké veci v nás oslovujú.
Každá korporácia vytvára svoju značku tým, že vytvára mýty, ktoré vytvárajú identitu tej značky a identitu členov jej kmeňa. Bez toho, aby sme o tom kedykoľvek niečo čítali, každý z nás napríklad vie, čo znamená byť príslušníkom kmeňa BMW. Každý o tom, samozrejme, máme trochu inú predstavu, ale súbor všetkých týchto predstáv, to je tá značka. To povedomie. Ten súbor mýtov, ktoré tá firma vytvára. A identita, ktorú členom svojho kmeňa prepožičiava.
Nie každá korporácia však svoju značku vytvára rovnakým spôsobom. Sú také, ktoré ju budujú tým, že svojim zákazníkom poskytujú určitú kvalitu. Povedzme, že ich služby a výrobky majú skutočnú užívateľskú hodnotu. Ale takých asi nie je až tak veľa. Iné korporácie to robia tak, a sem patrí aj množstvo top prestížnych firiem, že svoje zisky spätne neinvestujú do kvality svojich produktov a služieb, ale takmer výlučne len do budovania svojho image. Do maľovania obrazu, ktorý o nej máme. Inými slovami - existujú firmy, ktorých výrobky sú užívateľsky a kvalitou katastrofálne, ale ľudia ich napriek vysokým cenám preferujú pred ich konkurenciou práve preto, že tie značky majú ten skvelý image a ich nositeľom prepožičiavajú túto identitu. Nie je predsa podstatné, čo v skutočnosti poskytujú, ale aké dokázali vo verejnosti vzbudiť povedomie o tom, čo poskytujú a kto vlastne sú.
A to som nevymyslel ja - toto je predsa dávno overený funkčný veľkopodnikateľský model. Vytvoríme kmeň a potom živíme mýty, ktoré pritiahnu členov, ktorých to osloví. A kto by nechcel byť členom kmeňa, ktorého mýty hovoria, že jeho členovia sa namiesto pozerania televízie svedomito a nadšene venujú zlepšovaniu sa v cudzej reči na svojom telefóne? Veď to je také inteligentné! A týchto moderných, inteligentných, svedomitých ľudí je už toľko a toľko! Kto by odolal. Evidentne existujú korporácie, ktoré členom svojho kmeňa neposkytujú nič hodnotné, no pestujú mýty, ktoré dokážu ich členov efektívne presvedčiť o opaku.
Som vyštudovaný fotograf a v minulosti som sa venoval čiernobielej fotografii na veľmi slušnej technickej úrovni. A potom, presvedčený všetkou tou desaťročia veľmi dobre živenou propagandou, som si zakúpil fotoaparát a objektívy, ktoré mali byť podľa tej propagandy najvyšším možným technickým a kvalitatívnym zázrakom. Od tej najprestížnejšej svetovej značky. Všetci „vedia”, že nič lepšie neexistuje. Výsledky však boli katastrofálne. Neveriac vlastným očiam, som tie veci opakovane reklamoval. Odpoveďou však bolo, že sú úplne v poriadku. Vyskúšal som teda ďalšie top objektívy tejto top značky a výsledok bol vždy rovnaký. Keby som však na tomto mieste uviedol značku, o ktorej hovorím, nikto by mi neveril - verejnosť totiž v skutočnosti nevie, že hlavné, čo táto značka produkuje, je to povedomie o dokonalosti jej výrobkov. Napriek tomu, že nič také nerobia. Dnes viem, že aj ja som im skočil na lep. Že to nie je možné? Že by to zákazníci odhalili? Určite? O Cisárových nových šatách už predsa bola reč.
Pred pár rokmi som si kúpil nôž od jednej prestížnej švédskej značky. A opäť - na všetkých internetových fórach, ktoré presliedite, nájdete to isté - u tejto značky nemôžete pochybiť, toto je top kvalita. Všetci „vedia”, že výrobky predávané pod touto značkou sú síce pomerne drahé, ale človek dostáva top užívateľskú hodnotu. Aj ja som si to myslel. Preto som si ho kúpil. Lenže osobná skúsenosť s používaním tohto noža postupne jasne odhalila skutočnosť, že všetko je úplne inak. Že ten nôž je príšerný. A tak som opäť začal pátrať a naďabil som na jedno veľavravné video.
Jedna nemecká youtuberka, venujúca sa zručnostiam na prežitie v divokej prírode, si presne tento nôž zobrala na opustený tropický ostrov. A bola to katastrofa. Veľmi rýchlo ulomila špičku. Presne ako ja. Puzdro veľmi rýchlo stratilo svoju funkčnosť - presne tak ako to moje. A tak ďalej. Jednoducho plne potvrdila moju skúsenosť.
Čo sa však nestalo. Na túto recenziu, ktorú uverejnila na svojom YouTube kanáli, sa spustila búrka nenávistných komentárov. Ako si len môže tento človek a navyše žena(!) dovoliť hovoriť tak strašné veci o noži, o ktorom my všetci dňom a nocou snívame. My všetci, ktorí sme ho nikdy nemali, predsa vieme, že ten nôž je úžasný. Ale odkiaľ to viete? Nepovedala vám to náhodou tá značka? Tá jej marketingovo budovaná prestíž? Oni by predsa neklamali! Ste si istí? To tá youtuberka! Nevie narábať s nožom, vôbec tomu nerozumie, na tomto noži sa predsa špička zlomiť nemôže! Určite?
Bol som fascinovaný. Čoho sú ľudia schopní, len aby si nemuseli priznať, že v tom, na čom im tak veľmi záleží, sa fatálne mýlili. Že celý čas boli členmi toho nesprávneho pomyselného kmeňa. Ktorý ich obabral. A viem, o čom hovorím. Ja som bol predsa jedným z nich. Aj ja som si myslel, že si kupujem nôž, ktorý budem milovať. Preto si ich predsa kupujeme a vyrábame. Upravujeme a ostríme. Ale vráťme sa k Duolingo. Geniálne to v jednej vete vyjadril Mark Twain:
“It's easier to fool people than it is to convince them
that they have been fooled.”
Je ľahšie ľudí obabrať, než presvedčiť ich, že boli obabraní. Pretože to by si museli priznať, že sa mýlili. Že ich niekto dobehol. Pripravil o čas alebo peniaze. Predstavme si, že nejaký anonymný človek už nejakú dobu vkladá svoj čas do Duolingo. Myslíte, že potom, ako dočíta tento článok, náhle Duolingo zavrhne? Myslíte, že bude ochotný sám seba vystaviť tomu uvedomeniu, že všetok ten čas trávil celkom nezmyselne? Alebo sa bude radšej tváriť, že nič také nečítal, aby sa toho vedomia uchránil? Myslíte, že náhle opustí svoj kmeň s 300 miliónmi členov a pridá sa ku mne? Tá príslušnosť je predsa pre nás taká dôležitá!
Touto korporáciou sú ľudia dokonca až takí omámení, že jej majiteľ môže mať na YouTube video, na ktorom otvorene hovorí, že vždy v prvom rade išlo o bezplatnú prekladateľskú službu pre firmu Google a nič sa nedeje! Naopak - ako ten hlodavec zhypnotizovaný tým hadom - oni mu tlieskajú. Pod videom sú stovky oslavných komentárov. Až do takýchto absurdných polôh sa to môže dostať a evidentne sa dostáva. Každý kmeň oslavuje svojho mesiáša. Niektorí si to však zaslúžia a iní nie. Každopádne je to fascinujúci fenomén.
Mnohí z tých maximálne urazených borcov, čo nadávali tej youtuberke za to, že si dovolila povedať pravdu o jej skúsenosti s nožom, boli evidentne pripravení biť sa za tú značku do krvi. To mi dlho vŕtalo v hlave, ale dnes už tomu rozumiem - ona predsa pošpinila ich kmeň! Kmeň, pre ktorý sú najdôležitejšie zo všetkého nože. A ona povedala, že tie ich za nič nestoja! Tým predsa pošpinila ich identitu. Pravdupovediac, dnes sa im už vôbec nečudujem. Značky evidentne majú moc zbaviť nás racionálneho uvažovania. A Duolingo nie je výnimkou. Takže komu budete veriť - mne či im? To je práve to. Ale poďme ďalej.
#4 Special Effects. V ostatných rokoch sa v Hollywoode roztrhlo vrece s tzv. remakes. Čiže vezme sa film, ktorý doteraz desaťročia všetci milovali, len už sa naň po všetkých tých rokoch trochu zabudlo. A tak sa urobí v podstate ten istý, len nový. Akoby sa ten pôvodný stratil z archívu. Každopádne oni vedia, prečo to robia - pôvodný príbeh bol výborný, vieme, že fungoval a nie sme si úplne istí, či by tie, čo máme dnes, fungovali lepšie. Ale samozrejme, že dnes to robíme inak - dáme tam rôzne fantastické efekty, ktoré sa predtým nerobili. Týmto spôsobom zaručene ohúrime významnú časť publika. Lebo či sa nám to páči alebo nie - takto to je - tieto veci nás fascinujú. Všetky tie nové vynálezy posledných desaťročí nás fascinujú. Grafika moderných videohier celú vec posunula na úplne inú úroveň.
A tak je to aj s Duolingo. Je to predsa v ajFóne. Teda v mojom nie. Ale každý, kto to tam má, má túto aplikáciu spojenú s tým zariadením. S tou neuveriteľne fungujúcou magickou vecou. A tým to dostáva punc strašnej modernosti a „vyfičanosti”. A všetko to funguje. Úplne ako vo videohre. No bol by v tom čert, aby som sa ten jazyk nenaučil touto „modernou cestou”! Lenže ako hovorí jedno staré heslo IBM:
“Bad ideas don't become better online.”
Zlé nápady sa nezlepšia, keď ich dáte na internet. Je dobré si to uvedomiť, pretože omámení čarom všetkých tých zariadení máme až prekvapivo silnú tendenciu na to zabúdať. Čiže ak budete robiť nejaké preklady vo svojom telefóne, bude vás to baviť a bude to aj krásne fungovať so všetkými tými ingotmi a so všetkým, ešte to neznamená, že ste sa aj niečo zmysluplné naučili. V skutočnosti sa tu totiž nejedná o nič moderné. Práve naopak - doslovné preklady - to je tá najprimitívnejšia možná vec. A keď starú nefunkčnú vec zabalíte do nového moderného obalu, evidentne to mnohých zmätie, ale to nič nemení na skutočnosti, že pod tým obalom stále ide o tú istú starú nefunkčnú vec. Zmena obalu jej na funkčnosti nič nepridala. Ak sa budete hoci aj hravou formou venovať nikam nevedúcej činnosti, budete sa síce hravou formou, ale venovať nikam nevedúcej činnosti.
A či tá činnosť niekam vedie, zistíte veľmi jednoducho. Stačí, keď sa samých seba alebo aj niekoho iného, kto dlhšiu dobu používa či používal Duolingo, jednoducho opýtate: „A čo si sa naučil?” A dobre sledujte tie odpovede. Stavím sa, že odpoveďou vám bude, že „slovíčka” a ďalej už len vyhováranie. Lebo to je to jediné, čo Duolingo poskytuje - dvojsmerné preklady slovíčok. A to je presne to, čo sa jeho používaním prinajlepšom naučíte - dvojsmerné prekladanie niektorých slovíčok. Nie jazyk, nie živú vec, ktorou je. Nie. Namiesto toho - „slovíčka”. A k čomu vám sú? Vedieť len „slovíčka”, to je ako mať to auto bez motora. Slovíčka sú ako munícia. Ešte potrebujete niečo, čo vám ju umožní strieľať. Samotná je vám k ničomu. Navyše v Duolingo počítač donekonečna rotuje do veľkej miery nepoužiteľnú slovnú zásobu. Ale to je nakoniec jedno - aj tak nemáte motor. Týmto spôsobom sa jazyk nikdy nenaučíte! Boli by ste prvý, komu by sa to kedy podarilo. Ešte aj na tú slovnú zásobu existujú ďaleko efektívnejšie spôsoby.
#5 Zadarmo. To je to slovo, ktoré celý ten rozhodovací proces často zaklincuje. Veď je to zadarmo! Tak to predsa nemám čo stratiť. Určite? A čo ten čas? Len pri pätnástich minútach denne 6-krát do týždňa to za rok robí asi 75 hodín vášho času. Ktorý ste mohli využiť na niečo produktívne alebo aj neproduktívne, ale príjemné. A vy ste ho venovali firme Google, ktorá by si na tie preklady inak musela najať a zaplatiť ľudí. A na to vraj nemajú. Ale už to ani nemusia riešiť - pán von Ahn so svojím tímom im zabezpečili, že vy to pre nich robíte zadarmo. A ešte aj radi. Len preto, že ste uverili „báchorke” o tom, že takto sa naučíte ten jazyk.
Čiže majú to evidentne zmáknuté. Firme Google aj pánovi von Ahnovi Duolingo funguje perfektne. A čo vám? Aký jazyk ste sa za pomoci programu Duolingo (ne)naučili vy?
Efektivita (pomer vloženého času, energie, peňazí ku výsledkom): 0/3
Duolingo je postavené na doslovných prekladoch a to je metóda, ktorá jednoducho a dokázateľne nefunguje. Aj keď to nestojí žiadne peniaze, Duolingo stojí kopu času a výsledky sú mizivé - medzi tristo miliónmi jeho používateľov zatiaľ nie je známy jediný prípad človeka, ktorý by sa za pomoci Duolingo nejaký cudzí jazyk skutočne naučil.
Využitie v praxi (učí sa človek niečo, čo skutočne využije?): 0/3
Slovnú zásobu v programe Duolingo vyberá počítač a ten bohužiaľ nevie, čo je relevantné a čo nie. Preto je tento program plný celkom nezmyselných viet a nie práve relevantnej slovnej zásoby.
Flow (je to taká zábava, až človek zabúda, že je to v angličtine?) 1/3
Dávame jeden bod, lebo mnoho ľudí ocení, že je to v telefóne a je to urobené tak, že ten princíp videohry naozaj funguje - človek vie, kam má kliknúť a pod. Na druhej strane - doslovné preklady nie sú žiadna extra zábava.